Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | Sojuz MS-10 | ||||
Kozmická loď: | Sojuz MS 11F748 (výr. č. 740) | ||||
Nosná raketa: | Sojuz-FG (výr. č. U15000-062) | ||||
Volací znak: | Бурлак (Burlak) | ||||
Posádka: | 2 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
Štart: | 11. október 2018, 08:40:15,539 UTC | ||||
Pristátie: | 11. október 2018, 08:59:56,0 UTC 32 km juhovýchodne od Džezkazganu v Kazachstane 47°35′08″S 68°00′25″V / 47,58556°S 68,00694°V | ||||
Trvanie: | 19 minút, 40 sekúnd | ||||
Apogeum: | 90,3 km | ||||
Cieľ spojenia: | ISS (plánované) | ||||
Fotografia posádky | |||||
Ovčinin (vľavo) a Hague (vpravo) | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz MS-10 bola ruská kozmická loď typu Sojuz. Dňa 11. októbra 2018[1] vyštartovala z kozmodrómu Bajkonur k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), kam mala dopraviť dvoch členov Expedície 57. Misia mala byť výnimočná v tom, že v trojmiestnom Sojuze sedela pre zmenu iba dvojčlenná posádka.[2] Došlo ale k zlyhaniu urýchľovacieho stupňa rakety a kozmická loď nedosiahla obežnú dráhu. Loď musela núdzovo pristáť. Posádka sa tak nepripojila k Expedícii 57 na ISS.[3]
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Sojuz MS-10 vyštartoval dňa 11. októbra 2018 o 08:40:15,539 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Sojuz-FG z Bajkonuru. V 118. sekunde letu došlo počas oddelenia postranných urýchľovacích blokov k úspešnému pyrotechnickému oddeleniu spodných úchytov a vykĺznutiu guľového kĺbu z lôžka v hornej časti. Potom sa mal otvoriť ventil v hornej časti kyslíkových nádrží urýchľovacích blokov a unikajúci kyslík mal bloky bezpečne vzdialiť od zvyšku rakety. K tomu nedošlo u postranného bloku D, ktorý tak narazil do trupu centrálneho stupňa rakety.[4][5] Nasledoval pokles tlaku a motor centrálneho stupňa bol havarijne vypnutý. Bezpečnostný systém počkal približne päť sekúnd, aby sa raketa stabilizovala po oddelení postranných urýchľovacích blokov, a potom v 122. sekunde letu bola aktivovaná núdzová návratová procedúra 1B, t.j. v situácii, kedy je už odhodená záchranná vežička systému SAS, ale ešte nie je odhodený aerodynamický kryt. Aerodynamický kryt pozostáva zo štyroch častí. Zvislo v osi rakety je rozdelený na dve časti a z nich potom každá vodorovne v mieste medzi servisným a návratovým modulom Sojuzu. Pri núdzovej procedúre 1B bol aerodynamický kryt rozdelený v mieste vodorovného delenia pomocou malých raketových motorčekov RDG na tuhé palivo. Servisný modul kozmickej lode Sojuz MS-10 tak zostal spojený so zvyškom rakety. Približne po 35 až 40 sekundách nastalo oddelenie návratového modulu, pričom sa všetko dialo automaticky. V čase 164 sekúnd po štarte vydal veliteľ Sojuzu, Alexej Ovčinin, manuálne povel k balistickému návratu. Na kozmonautov pôsobilo počas zostupu preťaženie 6,7 g.[4][6] Návratový modul úspešne pristál o 08:59:56,0 UTC v kazašskej stepi neďaleko Džezkazganu. Alexej Ovčinin a Tyler Hague vyviazli z incidentu bez zranení.[7]
Po nehode museli byť všetky lety rakiet typu Sojuz pozastavené. Rodina rakiet Sojuz má niekoľko verzií, ktoré sa v niektorých ohľadoch líšia, ale systém urýchľovacích blokov majú spoločný. Výnimku v tomto prípade predstavuje len verzia Sojuz-2.1v, ktorá je bez postranných urýchľovacích blokov. Rakety Sojuz sa vrátili do služby dňa 25. októbra 2018 o 00:15 UTC, kedy raketa Sojuz-2.1b úspešne vyštartovala z kozmodrómu Pleseck a vyniesla prieskumnú družicu Lotos-S1. Oddelenie postranných urýchľovacích blokov sa pri tomto lete uskutočnilo bez problémov.[8]
Verzia Sojuz-FG sa vrátila do služby dňa 16. novembra 2018 o 18:14 UTC, kedy raketa Sojuz-FG úspešne vyštartovala s nepilotovanou nákladnou kozmickou loďou Progress MS-10 z kozmodrómu Bajkonur k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Úspešný štart Progressu umožnil uskutočniť nasledujúci pilotovaný let Sojuzu k ISS s označením Sojuz MS-11.
Výsledky vyšetrovania nehody Sojuzu MS-10 zverejnila Štátna vyšetrovacia komisia na tlačovej konferencii dňa 1. novembra 2018. Na základe výsledkov vyšetrovania sa ukázalo, že príčinou havárie bol chybný senzor na postrannom urýchľovacom bloku D rakety Sojuz-FG. Senzor mal za úlohu po oddelení od centrálneho stupňa otvoriť spomínaný ventil na kyslíkovej nádrži v hornej časti urýchľovacieho bloku. Hlavnou príčinou zlyhania senzoru bola chyba pri zostavovaní rakety.[9]
Pre správne vyšetrenie príčiny nehody bolo potrebné získať časti rakety Sojuz-FG, hlavne urýchľovací blok D, ktorý zlyhal. Zostava bola po dopade vo vyhovujúcom stave na to, aby sa z nej dali vyčítať dôležité informácie o zlyhaní. Okrem iného sa ukázalo, že ventil na kyslíkovej nádrži v hornej časti urýchľovacieho bloku D sa nakoniec otvoril, ale až v dôsledku kolízie s centrálnym stupňom.[9]
Predchádzajúca misia: Sojuz MS-09 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz MS-11 |
Najbližšie plánované | MS-23 (február 2023) | |
---|---|---|
Prebiehajúce | MS-22 | |
Sojuz MS (2016 – súčasnosť) | ||
Sojuz TMA-M (2010 – 2016) | ||
Sojuz TMA (2002 – 2012) | ||
Sojuz 7K-STM (1986 – 2002) | ||
Sojuz 7K-ST (1976 – 1986) | ||
Sojuz 7K-TM (1974 – 1976) | ||
Sojuz 7K-T (1973 – 1981) | ||
Sojuz 7K-OKS (1971) | ||
Sojuz 7K-OK (1967 – 1970) | ||
Bez posádky | Kozmos 133 · Kozmos 140 · Kozmos 146 · Kozmos 154 · Zond 1967A · Kozmos 186 · Kozmos 188 · Zond 1967B · Zond 4 · Kozmos 212 · Kozmos 213 · Zond 1968A · Zond 1968B · Kozmos 238 · Zond 5 · Sojuz 2 · Zond 6 · Zond 1969A · Zond L1S-1 · Zond L1S-2 · Zond 7 · Zond 8 · Kozmos 496 · Kozmos 573 · Kozmos 613 · Kozmos 638 · Kozmos 656 · Kozmos 670 · Kozmos 672 · Kozmos 772 · Sojuz 20 · Kozmos 869 · Kozmos 1001 · Kozmos 1074 · Sojuz 34 (pri štarte) · Sojuz 32 (pri pristátí) · Sojuz T-1 · Sojuz TM-1 · Sojuz MS-14 |