Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | Sojuz 9 | ||||
COSPAR ID: | 1970-041A | ||||
Kozmická loď: | Sojuz 7K-OK (výr. č. 17) | ||||
Nosná raketa: | Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-021S) | ||||
Volací znak: | Сокол (sokol) | ||||
Posádka: | 2 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-31) | ||||
Štart: | 1. jún 1970, 19:00:00 UTC | ||||
Pristátie: | 19. jún 1970, 11:58:55 UTC 75 km západne od Karagandy v Kazachstane 50°S 72°V / 50°S 72°V | ||||
Trvanie: | 17 dní, 16 hodín, 58 minút, 55 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 286 | ||||
Apogeum: | 269,8 km | ||||
Perigeum: | 214,7 km | ||||
Doba obehu: | 89,08 minút | ||||
Inklinácia: | 51,70° | ||||
Hmotnosť: | 6 590 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Fotografia posádky | |||||
Sevastianov (vpredu) a Nikolajev (vzadu) | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 9 (rus. Союз-9) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Cieľom letu bolo sledovať, ako sa adaptuje ľudský organizmus na dlhodobé pôsobenie stavu beztiaže. Let Sojuz 9 otvoril cestu misiám kozmických staníc Saľut.
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Udaná štartovacia hmotnosť bola 6 590 kg. Sedem metrov dlhá loď sa podobne ako ostatné lode Sojuz skladala z troch častí, guľovitého orbitálneho modulu, návratového modulu a servisného modulu. Loď nebola vybavená spojovacím zariadením. Mala svoj padákový systém a brzdiace motory.
Sojuz 9 vyštartoval 1. júna 1970 o 22:00:00 moskovského času (2. júna o 00:00:00 miestneho času a 1. júna o 19:00:00 svetového času) pomocou nosnej rakety Sojuz z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Išlo o prvý nočný štart v histórii pilotovaných kozmických letov. Kozmická loď bola úspešne navedená na obežnú dráhu Zeme vo výške 206,2 – 219,0 km nad povrchom. Hlavným cieľom misie bolo preskúmať účinky dlhotrvajúceho stavu beztiaže na posádku, stanoviť hodnotu času, ktorý mohli kozmonauti stráviť na obežnej dráhe jednotlivo a ako tím. Na programe boli tiež početné pozorovania Zeme kvôli potrebám národného hospodárstva, napr. búrky, snehové a ľadové polia, geologické snímkovanie. Po navedení kozmickej lode na obežnú dráhu sovietska tlač informovala verejnosť, že pôjde o let jednej kozmickej lode s dvoma kozmonautmi na palube, veliteľom Andrijanom Nikolajevom a palubným inžinierom Vitalijom Sevastianovom. Oficiálne správy sa však nezmienili o plánovanej dĺžke letu, ale len o tom, že bude zameraný na vedecko-technické účely. Sovietska tlač tiež oznámila, že Neil Armstrong posádke poprial všetko dobré. Armstrong bol vtedy na návšteve ZSSR a necelý rok predtým sa stal prvým človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca. Sovietska tlač ale túto skutočnosť nepripomenula.
Nikolajev a Sevastianov medzitým vykonali počas 5. a 6. obletu prvú korekciu obežnej dráhy, a to na výšku 214,7 – 269,8 km. Druhá korekcia dráhy sa uskutočnila po manuálnej orientácii lode počas 17. obletu na výšku 247 – 266 km. Kozmonauti odskúšali počas letu rôzne navigačné experimenty, t. j. orientácia posádky podľa hviezd či podľa zemského horizontu. Podrobili sa tiež rôznym fyziologickým a biomedicínskym experimentom, ale aj skúmaniu sociálnych dôsledkov predĺženého pobytu vo vesmíre. Nikolajev a Sevastianov trávili čas aj komunikáciou s ich rodinami pomocou televízneho kanálu, pozeraním Majstrovstiev sveta vo futbale, hraním šachu s pozemným strediskom či volením vo voľbách. Poslednú korekciu dráhy vykonali 15. júna počas 208. obletu na výšku 215,1 – 231,4 km.
Návratový modul kozmickej lode Sojuz 9 pristál 19. júna 1970 o 14:58:55 moskovského času (11:58:55 svetového času) v kazašskej stepi pomocou padákového systému a brzdiacich motorov. Miesto pristátia sa nachádzalo približne 75 km západne od mesta Karaganda, konkrétne pri dedinke Intumak. Profil dráhy počas zostupu bol upravený tak, aby preťaženie neprekročilo hodnotu 3 g, pretože sa nevedelo, čo urobí dlhodobý let s ľudským organizmom. Oboch kozmonautov museli z pristávacieho modulu vyniesť, pretože vlastnými silami nedokázali vystúpiť. Posádka bola značne oslabená a trvalo desať dní, kým sa im navrátila ich sila. Na obežnej dráhe obetovali čas na cvičenia v záujme vykonania ich vedeckej práce a reakcie ich tiel na predĺžený pobyt zdôrazňovali dôležitosť udržiavania pravidelného cvičenia. Celkovo strávili na obežnej dráhe 17,5 dňa (424 hodín), počas ktorých 286-krát obleteli Zem. Vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre.
Predchádzajúca misia: Sojuz 8 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 10 |
Najbližšie plánované | MS-23 (február 2023) | |
---|---|---|
Prebiehajúce | MS-22 | |
Sojuz MS (2016 – súčasnosť) | ||
Sojuz TMA-M (2010 – 2016) | ||
Sojuz TMA (2002 – 2012) | ||
Sojuz 7K-STM (1986 – 2002) | ||
Sojuz 7K-ST (1976 – 1986) | ||
Sojuz 7K-TM (1974 – 1976) | ||
Sojuz 7K-T (1973 – 1981) | ||
Sojuz 7K-OKS (1971) | ||
Sojuz 7K-OK (1967 – 1970) | ||
Bez posádky | Kozmos 133 · Kozmos 140 · Kozmos 146 · Kozmos 154 · Zond 1967A · Kozmos 186 · Kozmos 188 · Zond 1967B · Zond 4 · Kozmos 212 · Kozmos 213 · Zond 1968A · Zond 1968B · Kozmos 238 · Zond 5 · Sojuz 2 · Zond 6 · Zond 1969A · Zond L1S-1 · Zond L1S-2 · Zond 7 · Zond 8 · Kozmos 496 · Kozmos 573 · Kozmos 613 · Kozmos 638 · Kozmos 656 · Kozmos 670 · Kozmos 672 · Kozmos 772 · Sojuz 20 · Kozmos 869 · Kozmos 1001 · Kozmos 1074 · Sojuz 34 (pri štarte) · Sojuz 32 (pri pristátí) · Sojuz T-1 · Sojuz TM-1 · Sojuz MS-14 |