JAS 39 Gripen
JAS 39C Gripen švédskych vzdušných síl
Typ	stíhacie, bojové a prieskumné lietadlo
Výrobca	Saab Group
Prvý let	9. decembra 1988
Zavedený	1. novembra 1997
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Švédske vzdušné sily Juhoafrické vzdušné sily Vzdušné sily Armády Českej republiky Maďarské vzdušné sily
Výroba	1987 – súčasnosť
Vyrobených	247
Cena za kus	85 miliónov $ (JAS 39E)
Letecký portál

Saab JAS 39 Gripen (z angl. Gripen, v preklade Okrídlený lev) je jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo vyvinuté a vyrábané švédskou firmou Saab. Bolo vyvinuté ako náhrada za stroje Saab 35 Draken a Saab 37 Viggen slúžiace vo švédskych vzdušných silách (SAF, resp. Flygvapnet). Skratka JAS znamená Jakt, Attack och Spaning, t. j. stíhací, bojový a prieskumný.

V roku 1979 začalo švédske ministerstvo obrany hľadať nové viacúčelové lietadlo, schopné stíhacích, bojových a prieskumných misií, ktoré by mohlo nahradiť zastarané Saab 35 Draken a Saab 37 Viggen. Vývoj bol zadaný spoločnosti Saab, pričom bola vykonaná porovnávacia štúdia amerických lietadiel F-16 Fighting Falcon, F/A-18 Hornet a Northrop F-20 Tigershark. Z niekoľkých pripravených návrhov bol ako najvhodnejší vybratý Projekt 2105, neskôr premenovaný na Projekt 2108 a Projekt 2110, ktorý predstavoval ľahký jednomotorový jednomiestny inherentne nestabilný strednoplošník vybavený technológiou fly-by-wire. Ako motor bol zvolený Volvo-Flygmotor RM12, ktorý bol licenčnou verziou General Electric F404-400. Prvý koncept bol hotový v roku 1981. V roku 1984 začalo testovanie podsystémov a neletuschopný model bol dokončený v roku 1986. Rolovacie skúšky začali pri príležitosti 50. výročia spoločnosti Saab 26. apríla 1987 a prvý prototyp vzlietol 9. decembra 1988. Pri ďalších testoch sa prejavili problémy s letovou stabilitou a systémom fly-by-wire, ktoré 2. februára 1989 vyústili v nehodu pri pristátí na letisku v Linköpingu. Problémy boli dôvodom pre rozsiahle softvérové ​​úpravy, testované na lietadle Lockheed NT-33A, po ktorých ukončení vzlietol 4. mája 1990 druhý z celkových 5 vyrobených prototypov Gripenu. Ďalšie oneskorenie vývoja spôsobila 8. augusta 1993 nehoda na leteckom dni v Štokholme.

Do výzbroje švédskeho letectva bol prvý Gripen zaradený v roku 1993, prvý let dvojsedadlovej verzie sa uskutočnil 29. apríla 1996.

Dňa 23. apríla 2008 bol predstavený nový dvojsedadlový stroj označovaný ako Gripen NG (Next Generation), prvý let vykonal 27. mája 2008. Táto verzia sa líši silnejším motorom General Electric F414G, ktorý je zdokonalením pohonnej jednotky používanej v F/A-18E/F Super Hornet. Jeho ťah stúpol na 98 kN, čo umožňuje lietadlu s podvesenou výzbrojou udržiavať cestovnú rýchlosť 1,1 Mach bez použitia prídavného spaľovania. Pri skúšobnom lete dňa 21. januára 2009 dosiahlo lietadlo rýchlosť 1,2 Mach bez prídavného spaľovania. V porovnaní s verziou JAS 39D vzrástla maximálna vzletová hmotnosť o 2 000 kg na 16 000 kg. Zmenená konštrukcia podvozku umožnila zväčšenie zásob paliva o 40%, operačný dolet lietadla tak vzrástol na 1 300 km s podvesenou výzbrojou a prídavnými nádržami, vrátane 30 minút prevádzky motora na zemi.

Na základe dopytu Indie a Brazílie vytvoril Saab štúdiu námornej verzie Gripenu pre použitie na lietadlových lodiach.

Dňa 18. mája 2016 bola verejnosti predstavená nová verzia "Gripen E", ktorá technologicky vychádza z prototypu Gripen NG. Na účely testovania boli vyrobené tri prototypy. Prvý (palubné číslo 39-8) mal byť určený hlavne na otestovanie draku a riadiacich systémov, druhý (39-9) na vyladenie taktických systémov a tretí (39-10) na skúšky už takmer dokončeného predsériového stroja.

Slávnostné predstavenie prvého prototypu sa konalo 18. mája 2016 v závode Saabu v Linköpingu. Jeho prvý let sa uskutočnil 15. júna 2017 a trval 40 minút. Lietadlo vykonalo niekoľko základných úkonov, vrátane zasunutia a vysunutia podvozku. Po štyroch mesiacoch letových skúšok a 20 hodinách strávených vo vzduchu prebehlo otestovanie tohto stroja aj po prekonaní zvukovej bariéry. V júni 2018 nasledovali letové skúšky s externými pylónmi a v októbri tohto istého roku sa uskutočnil aj prvý skúšobný odpal protilietadlovej rakety s infračerveným navádzaním IRIS-T. Dňa 26. novembra 2018 sa vzniesol do vzduchu druhý prototyp (39-9), ktorý sa od prvého skúšobného lietadla líši tým, že je vybavený novými vylepšenými počítačmi. Letové skúšky tretieho prototypu (39-10) sa začali 10. júna 2019.^[1] Sériová výroba bola spustená v januári 2019.

Zaradenie do operačnej služby vo švédskych vzdušných silách je plánované na rok 2021.^[2]

Gripen je jednomotorový strednoplošník typu kačica. Krídlo delta má uhol šípu nábežnej hrany 45°. Vodorovné riadiace plochy sú umiestnené za a pod kokpitom, pri pristátí fungujú tiež ako aerodynamická brzda a zároveň pritláčajú predné podvozkové koleso k dráhe, čo zvyšuje účinnosť kolesovej brzdy. Na zadnej časti sú po stranách navyše umiestnené dva aerodynamické brzdné štíty. Kombinácia kačacej koncepcie a delta krídla poskytuje lietadlu väčší vztlak v porovnaní s klasickým usporiadaním, čo umožňuje operácie z relatívne krátkych vzletových dráh, napr. poľných alebo improvizovaných letísk. Medzi lietadlá s charakteristikou STOL (short takeoff and landing – krátky vzlet a pristátie) sa Gripen oficiálne neradí.

Drak lietadla je vyrobený s približne 30% podielom kompozitných materiálov. Vodorovné riadiace plochy, časti plášťa trupu, krídel, zvislej chvostovej plochy a vztlakových klapiek sú z uhlíkových vlákien. Kryt radaru je zo sklených vlákien, trup z hliníkových zliatin, zavesenie krídel zo zliatiny titánu.

Hlavné podvozkové nohy majú jednoduché kolesá, sú ukotvené po stranách trupu a zaťahujú sa do trupových podvozkových šácht smerom vpred s otáčkou okolo osi. Predná podvozková noha má zdvojené koleso a zaťahuje sa smerom vzad.

Od verzie C a D je Gripen vybavený vysúvateľným nadstavcom pre tankovanie paliva za letu, umiestneným na ľavej strane trupu.

Verzie JAS 39A/B používajú motor Volvo Aero RM12 s prídavným spaľovaním, ktorý je zlepšenou konštrukciou motora General Electric F404, vyrábaného v licencii. Pre JAS 39C/D bola použitá ďalej vyvinutá verzia Volvo Aero RM12UP.

RM12 sa od F404 líši vyšším ťahom 54 kN oproti 48,9 kN bez prídavného spaľovania a 80,5 kN oproti 78,7 kN s prídavným spaľovaním. Ďalšími rozdielmi sú lepšia odolnosť pri nasatí cudzích predmetov a vyššia spoľahlivosť, takže motor spĺňa bezpečnostné kritéria pre použitie v jednomotorových lietadlách.

V lietadle je inštalovaný pulzný dopplerovský radar PS-05/A pracujúci v pásme frekvencií 8 – 10 GHz s vyžarovaným výkonom 1 kW s možnosťou detegovať ciele do vzdialenosti 120 km. Radar je schopný automatického sledovania niekoľkých cieľov v hornej i dolnej polosfére, na zemi, na vode i vo vzduchu a za všetkých poveternostných podmienok. Môže navádzať zároveň 4 rakety vzduch-vzduch na 4 rôzne ciele.

Kokpit je vybavený tromi farebnými multifunkčnými displejmi s veľkosťou 15,7 × 21 cm a jedným Head-up displejom, na ktorých sú podľa filozofie „Don’t need, don’t show” zobrazované momentálne potrebné informácie. Údaje, ktoré v daný okamih nie sú dôležité, sú skryté a pilot nimi nie je zaťažovaný. Displeje sú vybavené automatickou reguláciou jasu v závislosti na svetelných podmienkach. Pilot lietadlo riadi pomocou centrálne umiestnené riadiacej páky a plynovej páky na ľavej strane. Umiestnenie ovládacích prvkov dôležitých systémov na týchto riadiacich pákach zodpovedá charakteristike Hands-On-Throttle-And-Stick (HOTAS).

Lietadlo je vybavené katapultovacím pilotným sedadlom Martin-Baker Mk.10LS s integrovanými prípojkami kyslíkovej hadice (hlavný, záložný a núdzový systém), anti-g leteckej kombinézy a vysielačky. K príslušenstvu sedadla patrí súprava pre prežitie, ktorá môže obsahovať nafukovací záchranný čln. Vo dvojmiestnych verziách je sedadlo vybavené oneskorovačom pre bezpečné aktivovanie dvoch sedadiel po sebe. Odstrelenie priezoru pilotnej kabíny pri katapultáži je prevedené pyrotechnickou šnúrou v skle kabíny. Dvojmiestné verzie sú ďalej vybavené airbagom v zadnom kokpite, ktorý chráni pred úlomkami kabíny pri katapultáži vpredu sediaceho pilota. Brzdný systém podvozku je vybavený ABS, čo zaisťuje bezpečné pristátie na krátkych dráhach aj pri nepriaznivom stave povrchu.

Od začiatku vývoja došlo k zrúteniu 5 strojov:

• 2. februára 1989 sa pri pristátí zrútil prvý prototyp 39-101. Testovací pilot Lars Radeström utrpel zlomeninu ramena. Ako príčina nehody bola určená nesprávna funkcia systému fly-by-wire, ktorý bol citlivý, ale zároveň príliš pomaly reagujúci. V dôsledku prudkých reakcií pilota sa stroj pri pristávacom manévri rozkmital a narazil do pristávacej plochy.
• 8. augusta 1993 došlo k zrúteniu Gripenu 39-102/02 na leteckom dni v Štokholme. Pilot Lars Radeström stratil pri výkrute nad strojom kontrolu, dostal sa v malej výške do preťaženia a bol nútený sa katapultovať. Lietadlo dopadlo v blízkosti mosta Västerbron na ostrove Långholmen, nehoda sa zaobišla bez zranení. Vyšetrovanie určilo ako príčinu nadmerné zosilnenie vstupného signálu z riadiacej páky.
• 20. septembra 1999 sa počas nácviku manévrového boja zrútil Gripen 39-156/56-G eskadry F-7 do jazera Vänern potom, čo sa dostal do turbulencie za iným strojom. Pilot Rickard Mattsson sa katapultoval a bol vyzdvihnutý zo záchranného člna helikoptérou po 27 minútach.
• 1. júna 2005 sa kvôli problémom s riadením zrútil Gripen 39-184/184 eskadry F-17 do mora 40 km južne od mesta Karlkrona. Pilot Axel Nilsson sa katapultoval.
• 19. apríla 2007 sa zrútil JAS 39C Gripen eskadry F-21. Pilot Stefan Kaarle bol počas letu nechtiac katapultovaný, keď jeho anti-g letecká kombinéza vyvolala pri manévrovaní tlak na rukoväť katapultu. Vyšetrovanie ukázalo, že aj v niekoľkých iných prípadoch došlo v Gripenoch C a D k posunutiu rukoväti katapultu podobným spôsobom, aj keď nie v takej miere, aby bol systém aktivovaný.
• 19. mája 2015 pri leteckom cvičení Lion Effort 2015 v Česku došlo k nehode lietadla maďarských vzdušných síl, keď piloti nedokázali pred koncom dráhy, na leteckej základni v Čáslavi, lietadlo dobrzdiť. Obaja piloti sa katapultovali. Išlo o stroj JAS 39D Gripen EBS HU.
• 10. júna 2015 pilot lietadla JAS 39C, major Sándor Kádár, hlásil krátko po vzlietnutí, že sa mu nezasunul predný podvozok. Preto vypustil časť pohonných látok vo vzduchu a po desiatich minútach letu sa rozhodol pre núdzové pristátie „na brucho“. Pilotovi sa síce podarilo dosadnúť na dráhu, avšak stroj sa vymkol kontrole. Preto sa pilot okamžite katapultoval. Po dopade s otvoreným padákom bol síce pri vedomí, utrpel však zlomeninu stavca.^[3]
• 14. januára 2017 havaroval na leteckej show v Hat Yai thajský JAS 39C. Pilot, ktorý sa nestihol katapultovať, nehodu neprežil.^[4]

JAS 39 Gripen

Päť prototypov (39-101 až 39-105).

JAS 39A

Prvá verzia stroja, ktorá bola v roku 1996 operačne nasadená vo švédskych vzdušných silách. Počas modifikačného programu bolo 31 lietadiel tejto verzie upravených na variant C, resp. D.

JAS 39B

Dvojsedadlový variant verzie JAS 39A, dlhší oproti verzii A o 0,66 m. V zadnej kabíne chýba displej HUD, lietadlo má zmenšený obsah palivových nádrží a nemá kanón.

JAS 39C

Verzia kompatibilná so systémami NATO so schopnosťou niesť širšie spektrum výzbroje, elektroniky a pod. Tento variant má možnosť dopĺňať palivo počas letu.

JAS 39D

Dvojsedadlová verzia verzie JAS 39C.

JAS 39C/D Gripen EBS

Verzia určená pre export. Označenie EBS HU znamená „Export Baseline Standard Hungary“. Lietadlá sa líšia od verzie C dátovým spojením NATO Link 16, závesníkmi a výzbrojou v štandarde NATO a väčšími prídavnými nádržami.

Gripen Demo

Dvojsedadlová verzia určená pre vývoj verzie NG.

JAS 39 Gripen NG/IN

Ďalšia navrhnutá generácia Gripenu s novou verziou motora (F414G), zväčšenou kapacitou palivových nádrží, väčšou nosnosťou výzbroje, vylepšenou avionikou a ďalšími vylepšeniami. Verzia IN je súčasťou súťaže na nový indický viacúčelový stíhač, tzn. Indian MRCA (Multi-Role Combat Aircraft).

JAS 39E

Jednosedadlová verzia, vybavená výkonnejším motorom General Electric F414, ktorého maximálny ťah je 98 kN. Maximálna vzletová hmotnosť vzrástla oproti verziám C/D o 2 500 kg na 16 500 kg. Od svojho predchodcu je JAS 39E dlhší o 30 cm a rozpätie krídel je taktiež zväčšené o 20 cm na súčasných 8,6 m. Objem paliva v interných nádržiach sa zvýšil o 40%, čím sa predĺžil aj dolet novej verzie. Gripen E je vybavený rádiolokátorom s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča, nazvaným Raven ES-05.^[5] Novinkou je aj senzor Skyward-G od spoločnosti SELEX Galileo, ktorý slúži na detegovanie, sledovanie a identifikovanie cieľov na základe tepelného žiarenia.^[6] Výzbroj stíhačky je rozšírená o nové protilietadlové riadené strely Meteor s doletom viac ako 100 km a bomby GBU-39.

JAS 39F

Dvojsedadlová verzia, odvodená od JAS 39E.

Sea Gripen

Verzia navrhnutá pre operačné nasadenie z lietadlových lodí. Momentálne vo fáze vývoja.

Česko

• Vzdušné sily Armády Českej republiky si prenajímajú celkovo 14 strojov (12× JAS 39C a 2× JAS 39D, lízing na 10 rokov do roku 2017, resp. po nalietaní 21 000 letových hodín^[7]).

Maďarsko

• Maďarské vzdušné sily si prenajímajú celkovo 14 strojov (12× JAS 39C EBS HU a 2× JAS 39D EBS HU) s možnosťou odkúpiť ich po 10 rokoch.

Južná Afrika

• Juhoafrické vzdušné sily si objednali 26 strojov (17 jednosedadlových verzií C a 9 dvojsedadlových verzií D). Prvá dodávka, dvojsedadlový JAS 39D, sa uskutočnila 30. apríla 2008. Juhoafrické vzdušné sily tak majú v službe celkovo 17 lietadiel JAS 39C a 9 JAS 39D.

Švédsko

• Švédske vzdušné sily si pôvodne objednali 204 strojov, vrátane 28 dvojsedadlových verzií. Švédska vláda nakoniec znížila ich počet na 100 kusov JAS 39C/D. V súčasnosti je v službe vo švédskych vzdušných silách celkovo 72 jednosedadlových JAS 39C a 23 dvojsedadlových JAS 39D.

Thajsko

• Kráľovské thajské vzdušné sily si objednali 12 lietadiel JAS 39 Gripen (8 jednosedadlových JAS 39C a 4 dvojsedadlové JAS 39D). Prvých šesť strojov bolo dodaných vo februári 2011. Momentálne je v službe u kráľovských thajských vzdušných síl celkovo 11 Gripenov (7× JAS 39C a 4× JAS 39D). V októbri 2013 thajská vláda oznámila svoj zámer o kúpe ďalších šiestich Gripenov.

Spojené kráľovstvo

• Britská letecká škola Empire Test Pilots’ School (ETPS) prevádzkuje Gripeny ako vyspelý nadzvukový prúdový stroj na výcvik skúšobných pilotov na celom svete.

• Posádka: 1 (2 pre JAS 39D)
• Dĺžka: 14,1 m; JAS 39D: 14,8 m
• Rozpätie: 8,4 m
• Výška: 4,5 m
• Nosná plocha: 30 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 800 kg
• Vzletová hmotnosť: 8 500 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 14 000 kg
• Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor Volvo Aero RM12 s prídavným spaľovaním
  • Ťah bez prídavného spaľovania: 54 kN
  • Ťah s prídavným spaľovaním: 80,5 kN

• Maximálna rýchlosť: Mach 2 (2 204 km/h) vo veľkej výške
• Akčný rádius: 800 km
• Preletový dolet: 3 200 km s prídavnými nádržami
• Dostup: 15 240 m
• Plošné zaťaženie krídla: 283 kg/m²
• Pomer ťah/hmotnosť: 0,97

• Hlavňové zbrane: 1× revolverový kanón Mauser BK-27 kalibru 27 mm so zásobou 120 nábojov (len pri jednosedadlovej verzii C)
• Závesníky: 8 (3 pod každým krídlom a 2 pod trupom) umožňujú niesť kombinácie zbraní:
  • Neriadené rakety: 4 zásobníky pre 13,5 cm rakety
  • Riadené strely:
    • 6× AIM-9 Sidewinder (Rb.74) alebo IRIS-T (Rb 98)
    • 4× AIM-120 AMRAAM (Rb.99) alebo MICA
    • 4× Meteor
    • 4× AGM-65 Maverick (Rb.75)
    • 2× KEPD.350
    • 2× protilodná riadená strela Rbs.15F
  • Bomby:
    • 16× GBU-39 Small Diameter Bomb^[8]
    • 4× laserom navádzaná bomba GBU-12 Paveway II
    • 2× trieštivo-trhavá bomba Bk.90
    • 8× bomba Mark 82

• General Dynamics F-16 Fighting Falcon
• Dassault Rafale
• Eurofighter Typhoon
• McDonnell Douglas F/A-18 Hornet

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saab JAS 39 Gripen

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku JAS 39 Gripen na anglickej Wikipédii.
• Oficiálna stránka firmy Saab AB

Letecký portál