Zimmerit bol náterový materiál používaný cez druhú svetovú vojnu na nemeckých obrnených vozidlách. Bola to antimagnetická pasta, ktorou mala byť obrnená technika chránená pred priľnavými protitankovými magnetickými bombami. V skutočnosti však jediní, kto zaviedli použitie magnetických mín proti tankom nepriateľa vo väčšom množstve boli sami Nemci. Náterovú hmotu vyrábala nemecká firma Chemische Werke Zimmer AG.
Zimmerit bol podobný jemnému betónu. Na podklad sa nanášal štetcom, ktorý vytváral charakteristický drsný povrch
Pasta sa skladala z nasledovných zložiek:[1]