Stratigrafia je odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá vrstvami sedimentov, prípadne aj zvrstvených vyvretých hornín. Iné definície hovoria, že je to odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá časovým apektom horninového záznamu[1].
Dejiny
Teoretické základy prvýkrát definoval Nicolas Steno a praktickú aplikáciu týchto zákonov prvýkrát použil William Smith pri tvorbe prvej geologickej mapy Anglicka v rokoch 1790-1800.
Členenie
Stratigrafia sa rozdeľuje na dva základné okruhy:
- litostratigrafia - zaoberá sa opisom hornín, ich litológiou a základných stratigrafických vzťahov
- biostratigrafia - zaoberá sa usporiadaním vrstiev do jednotiek na základe skamenelín a vertikálnym rozšírením skamenelých organizmov v stratigrafickom zázname
- chronostratigrafia - sa zoberá relatívnymi časovými vzťahmi a vekmi horninových telies, okrem klasických geochronologických metód obsahuje aj magnetostratigrafiu, techniku, ktorá na základe magnetických vlastností hornín umožňuje datovať vek sekvencie hornín
- sekvenčná stratigrafia - zaoberá sa štúdiom horninového záznamu na základe cyklického opakovania záznamov rozlične významných udalostí, porovnávaných pomocou kľúčových povrchov
- seizmická stratigrafia - sa zaoberá interpretáciou stratigrafických údajov a depozičných fácií zo seizmických údajov[2]
