Slovinky | |
obec | |
Pohľad na Slovinky z Bielej skaly (926 m n. m.)
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Nadmorská výška | 442 m n. m. |
Súradnice | 48°52′43″S 20°50′38″V / 48,8787°S 20,8439°V |
Rozloha | 46,44 km² (4 644 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 808 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 38,93 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1368 |
Starosta | Mária Kopnická[3] (nezávislá) |
PSČ | 053 40 |
ŠÚJ | 543535 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slovinky 58 |
E-mailová adresa | slovinky@stonline.sk |
Telefón | 447 22 17 |
Fax | 447 22 17 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Slovinky | |
Webová stránka: obecslovinky.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Obec leží v úzkej doline pozdĺž Slovinského potoka uprostred ihličnanov a bukov severnej časti Slovenského rudohoria. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy. Krasové údolie Poráčskej doliny patri medzi chránené oblasti Slovenska.
Pôdne jednotky:
Gelnica, Helcmanovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Olcnava, Poráč, Prakovce, Spišské Vlachy, Švedlár
Cez Slovinky preteká Poráčsky potok, Slovinský potok a potok spod Ostrého vrchu (1 082,0 m n. m.), ktoré sa zlievajú približne v strede obce. Poračský potok pramení v Poračskej doline. Slovinský v Lacemberskej doline.
Obec má vlastnú vlajku a erb.[4]
Boj sv. Juraja s drakom symbolizuje odveký boj dobra so zlom. Banícke kladivká upozorňujú na hlavné zamestnanie obyvateľov Sloviniek a ich počet naznačuje, že dnešné Slovinky vznikli z dvoch obcí. Farba štítu – zelená a farba draka - čierna predstavujú typické farby baníkov. Sfarbenie zlatou, resp. žltou farbou pri hlavnej figúre a kladivkách možno chápať ako prejav úcty k patrónovi miestneho chrámu i k práci miestnych baníkov, ktorá im po stáročia poskytovala živobytie.
Je odvodená z farieb erbu, pričom rešpektuje zásady i slovenskej vlajkovej tvorby. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí: žltý, čierny, zelený, pričom bočné pruhy majú oproti strednému dvojnásobnú šírku. Vlajka má na konci dvojitý zástrich, ktorý siaha do 1/3 listu vlajky.
Je kruhová. Stred pečate vypĺňa erbové znamenie bez štítu. Kruhopis znie: OBEC SLOVINKY. Začiatok a koniec textu môže byť oddelený štylizovanou ružičkou.
Banícka a drevorubačska obce začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. Roku 1460 sa už uvádzali dve obce. V 16.-18. storočí boli prevrstvené rusínskymi prisťahovalcami. V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky, aby sa v roku 1943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec Slovinky. Známe boli ťažbou medi a striebra a v 19. storočí aj ťažbou železa. V súčasnosti je rudné baníctvo v útlme a ako pamiatka na slávnu banícku minulosť ostalo len niekoľko zrekonštruovaných a verejnosti sprístupnených banských spojov a posledný vyťažený vagónik medenej rudy.
Obyvatelia poľnohospodári, uhliari a v 18. a 19. storočí aj baníci, ktorí pracovali v železorudných a medených baniach. V roku 1917 až 1920 došlo v obci k mnohým štrajkom a demonštráciám baníkov zamier, proti nedostatočnému zásobovaniu a proti prepúšťaniu z práce. Ide o hromadnú dedinu.
Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami.
Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci. Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu. Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu.
Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí. Ujal sa gréckokatolícky východný obrad.
Chrám a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho chrámu doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho gréckokatolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov jazdcov veľmi obľúbený. Súčasný klasicistický chrám zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799-1808.
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | - | |
1880 | 2 074 | 335 |
1890 | 1 456 | 288 |
1900 | 1 523 | 299 |
1910 | 2 511 | 336 |
1921 | 2 085 | 320 |
1930 | 1 834 | 283 |
1950 | 1 627 | 309 |
1961 | 2 305 | 377 |
1970 | 2 433 | 449 |
1980 | 2 246 | 484 |
1991 | 1 800 | 498 |
2001 | 1 867 | 468 |
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov SR v roku 2001
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 439 | 23,5 |
Gréckokatolícka cirkev | 490 | 26,2 |
Pravoslávna cirkev | 807 | 43,2 |
Evanjelická cirkev a. v. | 6 | 0,3 |
Bez vyznania | 86 | 4,6 |
Ostatné a nezistené | 39 | 2,1 |
O zachovanie ľudových tradícii sa stará predovšetkým folklórny súbor Slovinka a detský folklórny súbor Slovinočka, ktoré pravidelne vystupujú na augustových folklórnych slávnostiach.
Gréckokatolícky: * Administrátor farnosti: Tomáš Mikunda (od 2016 - súčasnosť)
Pravoslávny: * Duchovný správca: Miroslav Guba (od 2019 - súčasnosť)
Rímskokatolícky: * Filiálka rímskokatolíckej farnosti Krompachy
Je ideálnym miestom na oddych i aktívny pobyt turistov, ktorým okolité lesy ponúkajú množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa v zime využívajú ako trasy pre bežky. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy, a v samotnej obci funguje 300 m dlhý lyžiarsky vlek. Športovcom sa núka udržiavané futbalové ihrisko i telocvičňa ZŠ, novinkou sú povoznícke služby ponúkajúce jazdy kočom, alebo relaxačné jazdy na koni pre deti i dospelých. Rybári si prídu na svoje v bystrinách miestnych potokov a ak rybárske šťastie nepraje, sú k dispozícii i dva chovné rybníky v Lacimberskej a Poráčskej doline. V doline sa nachádza turistická ubytovňa - Čierny bocian, ku ktorej okrem miestnej komunikácie vedie i náučný chodník.