Rysy | |
vrch | |
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 503,0 m n. m. |
Súradnice | 49°10′47″S 20°05′17″V / 49,1796°S 20,088°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke |
Prvovýstup | Eduard Blasy a spriev. Ján Ruman Driečny st. |
- dátum | 30. júl 1840 |
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Rysy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turisticky prístupný je hraničný vrchol (2 498,7 m n. m.), ktorý je najvyšším vrcholom Poľska |
Rysy[1] (2 503,0 m n. m.[2]; poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádzajú sa nad Mengusovskou a Bielovodskou dolinou na slovensko-poľskej hranici, nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi (podľa vrchu Rigi, čo je výrazný a turisticky obľúbený vrch vo Švajčiarsku), pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[4][5]
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží na hranici Slovenska a Poľska, Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva a okresov Poprad a Powiat tatrzański. Zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obcí Tatranská Javorina a Tatranská Bukovina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[7][8] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.) a Vysokou (2 547 m n. m.), presnejšie medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom).[4] Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena.[5]
Rysy majú tri vrcholy:
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší priechod po červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska. Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi. Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.
Severným smerom sa nachádza Veľký Žabí štít (2 263 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Ťažká veža (2 254 m n. m.), východne Žabí vrch (2 203 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južne Vysoká (2 547 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Malá Bašta (2 289 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[8] Severozápadné steny padajú do Doliny Rybiego Potoku, ktorú odvodňuje Rybí potok do Bielej vody v povodí Dunajca, rovnakým smerom odteká aj voda z východne situovanej Ťažkej doliny, z ktorej vodu odvádza Ťažký potok. Juhozápadnú časť odvodňuje Hincov potok do rieky Poprad. Na vrchol vedie značený turistický chodník okolo Chaty pod Rysmi.[3]
Od roku 2015 v prvý októbrový víkend organizuje Deaflympijský výbor Slovenska športovo-spoločenské podujatie Deaf Rysy. Na Štrbskom Plese je zraz a ubytovanie účastníkov, kde zároveň prebieha sprievodný program. Jeho súčasťou sú prednášky s projekciou krátkometrážnych filmov s tématikou zameranou na šport deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.[9] Súčasťou podujatia je vyhlásenie najúspešnejšieho športovca (Deaflympionik roka). Vrcholom je samotný výstup na Rysy, ktorého trasa sa však pri nepriaznivom počasí (ako tomu bolo v roku 2017) môže upraviť a skrátiť.[10]
Turisticky prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[11]
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté. V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[12]
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Theodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[5]
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Maria Curieová-Skłodowská (1867 – 1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890 – 1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[5]
V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[5]