Repejov | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Medzilaborce |
Región | Horný Zemplín |
Nadmorská výška | 284 m n. m. |
Súradnice | 49°12′03″S 21°49′15″V / 49,2007°S 21,8208°V |
Rozloha | 18,32 km² (1 832 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 103 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 5,62 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1454 |
Starosta | Peter Cipka[3] (SNS) |
PSČ | 067 04 (pošta Oľka) |
ŠÚJ | 520705 |
EČV (do r. 2022) | ML |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Telefón | +421577398112 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: repejov.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Repejov je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce. Prvá písomná zmienka je z roku 1454 pod názvom Repo. Patrila k panstvu Stropkov, od 16. storočia k panstvu Humenné.
Počas druhej polovice 19. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo. Počas ruskej ofenzívy cez prvú svetovú vojnu v rokoch 1914-1915 bola zničená. Za ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a pálením uhlia. V roku 1964 sa zlúčila s obcou Pravrovce.[4]
Prvá písomná zmienka o obci Pravrovce pochádza z roku 1408, obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesnými prácami. Patrila k panstvu Stropkov a neskôr rodine Dežőfiovcov, v 19. storočí Ružičkovcom.[4] V roku 1715 sa spomína k nej patriaci mlyn.
Matej Bel o Pravrovciach napísal: „sú neďaleko pod Varechovcami na tom istom ľavom /pravom/ brehu riečky. Pôda všade rovnaká, sčasti kopcovitá, sčasti rovinatá. Chotár však celkove biedny. Býva tu niekoľko Rusínov, majú však svoj chrám.“[5]
Počas ruskej ofenzívy v prvej svetovej vojne v rokoch 1915 – 1916 boli obe časti terajšej obce úplne zničené.[6]
V súčasnosti sa v obci nachádzajú dva gréckokatolícke kostoly, oba barokovo-klasicistické. Pravrovský (západná časť obce) pochádza z roku 1832, obnovený bol v roku 1927. Repejovský kostol svätého Michala Archanjela je z roku 1770, obnovený v roku 1893.[6] O predošlom kostole v Repejove kanonická vizitácia z roku 1752 uvádza, že nie je jasné kedy ho postavili, ale predtým bol luteránsky.[7]