Ptolemaiovci (iné názvy: Ptolemajovci, dynastia Ptolemaiovcov/Ptolemajovcov, Lagovci, Lágovci, dynastia Lagovcov/Lágovcov) boli kráľovská rodina, ktorá vláda helenistickému Egyptu v rokoch 305 – 30 pred Kr. Ich meno je odvodené od Ptolemaia, jedného z generálov Alexandra Veľkého, ktorého vymenovali za satrapu Egypta po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr.

V roku 305 pred Kr. sa vyhlásil za kráľa Ptolemaia I. (neskôr známeho ako Sóter - Spasiteľ). Egypťania rýchlo prijali Ptolemaiovcov ako nástupnícky rod faraónov. Roku 30 pred Kr. stratili Ptolemaiovci vládu v prospech Rímskej ríše, ktorá urobila z Egypta svoju provinciu.

Všetci panovníci dynastie mužského rodu prijali meno Ptolemaios. Kráľovné, z ktorých niektoré boli sestrami panovníkov, dostávali zvyčajne mená Kleopatra, Arsinoé alebo Berenika. Najznámejšia z nich bola Kleopatra VII., ktorá sa zaplietla do politických bojov medzi Caesarom a Pompeiom a neskôr medzi Oktaviánom a Markom Antoniom. Jej samovraždou sa skončila vláda Ptolemaiovcov v Egypte.

Ptolemaiovci, hoci ich Egypťania prijali ako svojich vládcov, neboli v Egypte nikdy populárni, najmä kvôli svojej politike, ktorá preferovala grécke prvky pred egyptskými a nútila Egypťanov zmeniť niektoré zažité zvyklosti. Za ich vlády sa stala Alexandria, ich sídlo, strediskom helenistickej kultúry, aj vďaka tzv. Museiónu, akejsi starovekej univerzite s veľkou knižnicou a mnohými učencami doby. V Alexandrii stál tiež jeden z divov sveta – maják na ostrove Faros.

Ptolemaiovci neprestali zápasiť so svojimi susedmi, dynastiami, ktoré podobne ako oni sami vytvorili nástupníci Alexandra Veľkého. Na Blízkom východe získali v bojoch so Seleukovcami Palestínu a časť Sýrie, v Afrike Líbyu.

Prehľad ptolemaiských vládcov

Letopočty v zátvorkách uvádzajú roky panovania jednotlivých kráľov, ktorí často vládli bok po boku svojich manželiek.

Zjednodušený rodokmeň Ptolemaiovcov
Zjednodušený rodokmeň Ptolemaiovcov

Ďalší Ptolemaiovci

Literatúra