Odpad je vec, ktorej sa chce jej majiteľ zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany životného prostredia[1]. Často sa pod týmto pojmom zjednodušene chápe komunálny odpad, ktorý však nie jediným typom odpadu.
Podľa definície UNEP je odpad látka alebo predmet, ktorý bol alebo má byť odstránený pre jeho nepotrebnosť, alebo musí byť odstránený podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov.[2]
Slovenská legislatíva pod pojmom odpad rozumie hnuteľnú vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.[3] Príloha č. 1 k zákonu č. 223/2001 medzi odpady radí napr. výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie, výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti, výrobky po záručnej lehote, znehodnotené alebo znečistené materiály, zariadenia, odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery, nepoužiteľné súčiastky, odpad z priemyselných procesov a podobne.
Prvý zákon o odpadoch ako súbor nariadení a vyhlášok, smerníc, pokynov a výkladov pre nakladanie s odpadmi bol vydaný v roku 1991 Ministerstvom životného prostredia SR pod číslom 238/1991 Zb. Tento, ako prvý svojho druhu na Slovensku, ustanovil práva a povinnosti orgánov štátnej správy a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s odpadmi.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie, bol zákon o odpadoch plne harmonizovaný s európskou legislatívou. Po desiatich rokoch bol teda novelizovaný a evidovaný už ako nový európsky zákon o odpadoch pod číslom 223/2001 Z.z.
Na Slovensku domácnosti v roku 2020 vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu.[4] V priemere to je 446 kilogramov odpadu na osobu. Najviac odpadu pripadá na obyvateľov v Trnavskom kraji, kde podľa Štatistického úradu obyvatelia vyprodukovali 584 kilogramov odpadu na osobu, najmenej v Košickom kraji, kde bolo vyprodukovaných len 363 kilogramov odpadu na osobu.[5] V USA vyprodukuje priemerný obyvateľ takmer 745 kg komunálneho odpadu ročne.
V rámci nového zákona o odpadoch č.223/2001 Z.z. sa odpady zaraďujú do skupín, podskupín a druhov, označených šesťmiestnym číslom. Prvé dvojčíslie označuje skupinu, druhé podskupinu s tretie dvojčíslie druh odpadu.
Tieto sa evidujú v katalógu odpadov, čiže je vytvorený jednotný systém podrobného členenia odpadov. Úlohou je definovať rozsah vplyvu na zdravie ľudí, vplyvu na životné prostredie, alebo len samotné zatriedenie odpadu, evidovanie množstva vznikajúceho v jednotlivých kategóriách a slúži na identifikáciu odpadu.
Odpady sa podľa nového zákona delia na dva druhy:
Podľa miesta vzniku možno odpady rozdeliť na[6]:
Podľa skupenstva[6]:
Zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov, vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania sa označujú súborne ako nakladanie s odpadmi[7].
Triedený zber odpadu znamená, že sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo jeho špecifické spracovanie. S tým súvisí aj recyklácia. Teda činnosť vedúca k zhodnocovaniu odpadu, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania[1].