Mydlo je tenzid používaný v kombinácii s vodou na umývanie a pranie.
Mydlo sa pôvodne predávalo v podobe lisovaných zvyčajne tehličiek alebo v podobe mydlových vločiek, postupne sa však rozšírilo aj používanie tekutého mydla. Pri praní bielizne neskôr nahradili mydlo syntetické detergenty v podobe pracieho prášku.
Všeobecný vzorec molekuly mydla - sodnej soli vyššej mastnej kyseliny. Na ľavej strane je nepolárny (hydrofóbny) koniec a na pravej strane je polárny (hydrofilný) koniec.
Mydlá sú zvyčajne zmesi sodných a draselných solí vyšších mastných kyselín, ktoré pochádzajú z olejov alebo tukov. Tieto reagujú s hydroxidom sodným alebo hydroxidom draselným v procese zvanom zmydelňovanie. Pôsobením hydroxidu sa triacylglyceroly v olejoch alebo tukoch štiepia alkalickou hydrolýzou za vzniku glycerolu a príslušných draselných alebo sodných solí, ktoré tvoria surové mydlo. Historicky sa využíval hydroxid draselný, získavaný z popola spálenej rastlinnej alebo drevnej hmoty.
Metódy zmydelňovania v základe rozlišujeme dve:
Obidve metódy zmydelňovania sa dajú praktikovať doma, metóda za tepla však vyžaduje viac času a pozornosti.
V priemyselnej výrobe je súčasťou konečnej úpravy produktu pri výrobe mydla zvyčajne odstránenie chloridu sodného, hydroxidu sodného a glycerolu rozpustením surového mydla vo vriacej vode a opätovným vyzrážaním soľou (vysolenie).
Následne sa z mydla odstráni väčšina vody a suché mydlo s obsahom 6-12 % vody sa lisuje do malých peliet. Tieto sa potom upravujú do predávanej formy.
Aj keď je pojem mydlo bežný v každodennej konverzácii, v skutočnosti väčšinu toaletných mydiel tvoria syntetické detergenty, ktoré sú lacnejšie a ich výroba je jednoduchšia.
Mydlo je užitočné pri umývaní, pretože molekuly mydla sa dobre viažu s nepolárnymi molekulami (napr. tuk, olej) a polárnymi molekulami (ako voda).