| Michelangelo Antonioni | |
| taliansky filmový režisér a scenárista | |
 | |
| Narodenie | 29. september 1912 Ferrara, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. júl 2007 (94 rokov) Rím, Taliansko |
| Odkazy | |
| Webstránka | michelangeloantonioni.it |
| Commons |  Michelangelo Antonioni |
Michelangelo Antonioni (* 29. september 1912, Ferrara, Taliansko – † 30. júl 2007, Rím, Taliansko) bol významný taliansky režisér a scenárista.
Pochádzal z meštianskeho prostredia a od študentských rokov sa amatérsky venoval divadlu a filmu. Vyštudoval techniku na univerzite v Bologni. Po štúdiách založil v rodnom meste amatérske divadlo a písal divadelné i filmové kritiky. V roku 1939 odišiel do Ríma začal spolupracovať s filmovým časopisom Cinema. Zároveň začal písať prvé filmové scenáre. V roku 1942 ako prvý s názvom Un Pilota ritorna, sfilmoval režisér Roberto Rossellini. V roku 1942 bol asistentom režiséra Marcela Carného, s ktorým natáčal film Les Visiteurs du soir na juhu Francúzska. V rokoch 1943 až 1950 sa venoval natáčaniu dokumentárnych filmov a písaniu scenárov. K vlastnej celovečernej tvorbe sa odhodlal až v roku 1950 ako 38-ročný.
Debutoval psychologickým filmom Cronaca di un amore, ku ktorému si napísal aj scenár. Scenáre k režírovaným filmom si tvoril väčšinou sám. Najznámejšími jeho filmovými dielami sú filmy zo začiatku 60-tych rokov, ktoré tvoria tzv. „tetralógiu citov“ (ide o filmy: L'avventura, Noc, Zatmenie a Červená pustatina). Vo všetkých štyroch filmoch hrala herečka Monica Vitti, ktorá bola v rokoch 1957 – 1967 aj Antonioniho životnou partnerkou. V roku 1986 sa Antonioni zosobášil s herečkou Enricou Fico, ktorú spoznal pri natáčaní filmu Pátranie po jednej žene.
Jeho režisérske aktivity utlmil záchvat mŕtvice v roku 1985, po ktorom ostal Antonioni čiastočne paralyzovaný. V roku 1995 sa k réžii vrátil filmom Za mrakmi. Posledným jeho filmovým dielom bola poviedka v triptychu Eros (ďalšími participujúci režisérmi boli Steven Soderbergh a Wong Kar-wai).
Michelangelo Antonioni zomrel vo svojom rímskom byte dňa 30. júla 2007, zhodou náhody v rovnaký deň ako iný významný režisér 20. storočia, Ingmar Bergman.
Za svoje celoživotné dielo bol Michelangelo Antonioni v roku 1994 odmenený výročnou cenou Americkej filmovej akadémie.
