Martin Heidegger | |
Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Martin Heidegger |
Narodenie | 26. september, 1889, Meßkirch, Nemecko |
Úmrtie | 26. máj 1976 (86 rokov), Freiburg im Breisgau, Nemecko |
Dielo | |
Škola/tradícia | fenomenalizmus, existencializmus |
Oblasť záujmu | ontológia, metafyzika, umenie, grécka filozofia, technológia, jazyk, poézia, myslenie |
Význačné myšlienky | Dasein |
Ovplyvnený
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Martin Heidegger (multimediálne súbory na commons) | |
Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.
Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Štúdium teológie začal vo Freiburgu. Tu sa však začal po čase prikláňať k filozofii a tak zmenil študijný odbor. Stal sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odrážal aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobil u Husserla ako asistent a nakoniec sa stal jeho univerzitným nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, napokon však odstúpil a utiahol sa do ústrania. Zo začiatku sympatizoval s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnotil, ale aj tak tým zostal stigmatizovaný a stále je to považované za kontroverznú stránku jeho života. Po druhej svetovej vojne nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejnej práci vrátil.
Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov.
V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie.
Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.
Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).
Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Martin Heidegger zverejneného na anglickej Wikipédii.