Legovanie je pridávanie legujúcich prísad do vsádzky alebo do tekutého kovu, aby sa dosiahlo predpísané chemické zloženie.[1] Tento postup je dôležitý napríklad pri spracovaní ocele. Pri zlievaní drahých kovov označuje legovanie primiešanie prísady na dosiahnutie požadovanej rýdzosti, farby a pod.
Legovaná oceľ vzniká pridaním iných kovov (prvkov) do ocele s nízkym obsahom uhlíka. Najčastejšie je to molybdén, mangán, nikel, chróm, vanád a kremík. Prvky s nízkou afinitou ku kyslíku je možné pridávať do vsádzky, reaktívnejšie po ukončení tavenia.[2]
Rozlišujú sa:[1]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Legovaní na českej Wikipédii.