Kreacionizmus (z latinského creatio – tvorenie, stvorenie) je myšlienkový smer[1], ktorý tvrdí, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti. Najčastejšie sa ním myslí kresťanský kreacionizmus, hoci aj iné náboženstvá obsahujú myšlienku stvorenia sveta nadprirodzeným zásahom. V súčasnosti je kreacionizmus väčšinou vedcov považovaný za pseudovedu. Poukazuje sa najmä na to, že sa neodvoláva na „prirodzené“ príčiny. Kreacionisti zase tvrdia, že pravidlo súčasnej vedy – pripúšťať ako vysvetlenie len materialistické príčiny, je umelo vykonštruované a v podstate vede bráni nájsť skutočné dôvody existencie niektorých javov napríklad vzniku sveta, človeka a podobne. V rámci kresťanského kreacionizmu existujú rôzne skupiny, ktoré sa vo svojich názoroch na niektoré otázky čiastočne líšia. Niektorí považujú biblický popis stvorenia za čisto symbolickú výpoveď, ktorej nešlo o vecnú správnosť. Niektorí prijímajú tzv. teistickú evolúciu – názor, že svet stvoril Boh, ale použil na to proces evolúcie, ktorý popisuje súčasná biológia. Niektorí vnímajú evolučnú teóriu ako nezlučiteľnú s biblickým pohľadom na svet (toto tvrdia aj radikálni evolucionisti) a preto zdôrazňujú jej slabé miesta. Radikálni zástancovia kreacionizmu žiadajú, aby v školách bola vyučovaná nielen teória evolúcie, ale aj názor, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti. Tvrdia, že v školách nie sú uvádzané vedecké fakty, ktoré vyvracajú evolučnú teóriu. Potom si študenti a deti nemôžu urobiť objektívny záver a sú vychovávaní k ateizmu. Preto chcú, aby boli v školách uvádzané aj vedecké fakty, ktoré protirečia evolučnej teórii a fakty v prospech názoru, že na vznik sveta bol potrebný inteligentný zásah. Vo vzniknutých súdnych sporoch sa angažujú mnohé vedecké a kreacionistické organizácie.
História kreacionizmu je súčasťou náboženských dejín. Samotný termín creacion pochádza z francúzštiny a používal sa pre pomenovanie stvorenia Bohom už v 16. storočí[2]. Ako pomenovanie celého hnutia sa začal používať koncom 19. storočia. Od 18. storočia, kedy sa v Európe zrýchlil vývoj vedy, došlo k názorovému posunu a viacerým pokusom o urovnanie názorových rozdielov medzi vedou (astronómiou, biológiou a geológiou) a biblickými názormi na vznik sveta a života. Rozpory sa zväčšili po roku 1859, kedy Charles Darwin publikoval svoje dielo hovoriace o evolúcii živých organizmov. V tomto období boli odporcovia evolučnej teórie označovaní ako antievolucionisti. Začiatkom 20. storočia boli v USA termínom kreacionisti označovaní kresťanskí fundamentalisti, ktorí sa stavali proti evolučnej teórií a vedeckým predstavám o vzniku Zeme[3]. V dôsledku tohto antagonizmu došlo k vzniku kreacionizmu ako celkovej náboženskej koncepcie, ktorá konzervatívne reagovala na silnejúce predstavy o pôvode a evolučnej a materiálnej podstate živej aj neživej prírody. Dnes sa týmto termínom označuje široké spektrum smerov, ktoré neuznávajú vedecké poznatky o vzniku vesmíru, Zeme a života a opierajú sa o rôzne iné koncepty, až po takzvaných vedeckých a evolučných kreacionistov. Zástancovia striktného kreacionizmu sú úspešní najmä v niektorých štátoch USA. Približne od 20. rokov 20. storočia sa niektoré kreacionistické skupiny v USA pokúsili napádať zásadné vedecké teórie, ktoré boli zistené pozorovaním prírodných javov, napr. evolučnú teóriu. Tvrdia, že evolúcia nedokáže adekvátne vysvetliť historický záznam, diverzitu a komplexnosť života na Zemi. Fundamentalistickí kreacionisti, najmä spomedzi kresťanov, väčšinou zakladajú svoje predstavy o vzniku sveta na textoch knihy Genezis. Evoluční kreacionisti na rozdiel od striktných kreacionistov síce veria, že za biodiverzitu je zodpovedná evolúcia, tá je sama o sebe dôsledkom činnosti Stvoriteľa.
V súčasnosti hlavný prúd vedy považuje kreacionizmus za nevedeckú a netestovateľnú teóriu.[4] Podľa nich nespĺňa kritériá kladené na vedecké teórie, napríklad Occamovu britvu a Popperovu britvu. Vedecký kreacionizmus, presadzovaný ako protiklad evolučnej teórie, považujú za pseudovedu viaceré akademické organizácie[5] ale aj poprední vedci.[6] Dodávajú, že kreacionizmus nemôže byť považovaný za vedu, lebo nemôže byť empiricky podporený ani zmysluplne odskúšaný.[5] Podľa amerického časopisu Skeptic získalo kreacionistické vedecké hnutie veľkú podporu hlavne vďaka použitiu skresľovania a vedecky neetickej taktiky, napr. vážneho skresľovania evolučnej teórie.[7]. Vedci odmietajú hypotézu kreacionizmu pre nedostatok dôkazov. Okrem toho, tvrdenia kreacionizmu sa neodkazujú na prírodné javy a nemôžu byť zmysluplne testované, takže nemôžu byť ani považované za vedeckú hypotézu. Obávajú sa, že pripustenie nadprirodzených zásahov do prírodovedeckých vysvetlení by podkopalo samotnú podstatu vedy. Tá by podľa nich mala pripúšťať len materialistické vysvetlenia. Mala by sa odvolávať len na opakovateľne pozorovateľné zákonitosti a nie na nepredvídateľné jednorazové zásahy nadprirodzenej bytosti.[8] Kreacionisti oponujú, že práve výsledky dnešnej vedy údajne poukazujú na nedostatočnosť materialistických vysvetlení pri vysvetľovaní niektorých unikátnych alebo zložitých javov, napríklad vzniku sveta, objavenie sa človeka, genetický kód a iné.[9] Tvrdia, že obmedzenie vedeckých vysvetlení len na materialistické príčiny je umelé a kontraproduktívne.[10] A to preto, že práve súčasná veda údajne dokazuje, že niektoré javy nie je možné vysvetliť iba pomocou náhody a materialistických príčin, ale vyžadujú inteligenciu.[11][12] Tiež používajú Occamovu a Popperovu britvu na kritiku teórie evolúcie.[13] Tvrdia, že idea evolúcie je viac materialistické náboženstvo, než vedecká teória.[14] Problematika pôvodu sveta a človeka sa priamo dotýka životnej filozofie každého človeka. Preto v pozadí racionálnej argumentácie vedcov aj kreacionistov sa dajú vycítiť silné emócie.[15] Dôsledky sporu majú aj široký politický, náboženský, pedagogický a spoločenský dopad.
Hlavne v Amerike sa spor o vyučovanie kreacionizmu a evolučnej teórie dostal až do súdnych siení.
Niektoré argumenty uvádzané kreacionistami:
Niektoré argumenty uvádzané zástancami evolúcie:
Kreacionistické hnutie nie je úplne myšlienkovo jednotné, ale vyskytujú sa tu rôzne prúdy.
Ľudstvo | Biologické druhy | Zem | Vek vesmíru | |
---|---|---|---|---|
Kreacionizmus mladej Zeme | Priame stvorenie Bohom | Priame stvorenie Bohom, makroevolúcia sa nikdy neudiala | Menej ako 10 000 rokov, zmenená potopou | Menej ako 10 000 rokov, niektorí to uznávajú len pre našu Slnečnú sústavu |
Medzerový (gap) kreacionizmus | Priame stvorenie Bohom | Priame stvorenie Bohom, makroevolúcia sa nikdy neudiala | Vek udávaný vedcami, zmenená potopou | Vek udávaný vedcami |
Vývinový kreacionizmus | Priame stvorenie Bohom (na základe anatómie ľudoopov) | Priame stvorenie Bohom rôznych základných skupín a potom postupne evolúciou. Neexistoval spoločný predchodca | Vek udávaný vedcami, nebola potopa | Vek udávaný vedcami |
Inteligentný dizajn | Niektorí uznávajú priame stvorenie, niektorí na základe ľudoopov | Nadprirodzený zásah v niektorých okamihoch | Niektorí uznávajú nadprirodzené zásahy, niektorí uznávajú čisto vývinový proces | Vek udávaný vedcami |
Teistická evolúcia | Vývinom z ľudoopov | Vývin z jedného spoločného predchodcu | Vek udávaný vedcami, nebola potopa | Vek udávaný vedcami |