O iných významoch výrazu
Jeruzalem pozri
Jeruzalem (rozlišovacia stránka).
Jeruzalem (hebr. 
ירושלים Jerušalajim, arabs. القُدس Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije 936 000 obyvateľov.
Izrael v roku 1949[1][2][3] a 1980 vyhlásil Jeruzalem za svoje hlavné mesto - je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. Niekoľko krajín uznáva Jeruzalem albo jeho západnú časť ako hlavné mesto Izraela, väčšina krajín má však svoje velvyslanectvá a diplomatické misie v inných mestách, predovšetkým v Tel Avive. Palestínska autonómia požaduje východný Jeruzalem za hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.
V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.
Dejiny
Jeruzalem vznikol na dvoch vyvýšeninách - západnej a východnej. Pôvodne, t.j. odpradávna, bola osídlená len východná; v jej severnej časti bol chrámový okrsok (Chrámová hora), v strednej časti bol vŕšok Ófel (dnes Ofel) a v južnej časti stálo Dávidovo mesto. Západná vyvýšenina bola osídlená až asi od 8. stor. pred Kr. Názvom Sion (dnes Cion) sa pôvodne označovalo Dávidovo mesto, neskôr Chrámová hora a od raného stredoveku južná časť západnej vyvýšeniny.
Prehľad:
- pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
- cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
- bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli Kanaánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
- okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
- 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanaánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
- po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanaánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
- po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej činnosti.
- ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
- po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opäť náboženské centrum Židov
- pred 700 pred Kr.: Kráľ Ezechiáš tu dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
- 587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, kráľom Babylonu a jeho obyvateľstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
- po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
- 333 pred Kr.: Dobytý Alexandrom Veľkým.
- po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
- 135 – 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského kráľovstva. V roku 133 vybudované hradby.
- 63 pred Kr.: Spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi.
- po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Veľkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal zreštaurovať chrám, obohnať ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova veža a pevnosť Antonia
- od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
- po 33: Podľa tradície v meste vznikla kresťanská cirkev
- po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
- 66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
- 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
- 2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na Olivovom vrchu, na Golgote a pod.
- 614 – 628: Súčasť Perzskej ríše
- 638 – 1099: Súčasť arabskej ríše, moslimské náboženské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
- okolo 700: Z tohto obdobia sa zachovali zvyšky chrámu na chrámovom pahorku
- 1099 – 1187 a 1229 – 1244: Obsadený križiakmi, centrum Jeruzalemského kráľovstva.
- 1244 – 1517: Opäť pod arabskou nadvládou
- 1517 – 1917: Súčasť Osmanskej ríše
- 1920 – 1947: Centrum britského mandátneho územia Palestína
- 1947 – 1949: Medzinárodné územie (na základe rozhodnutia OSN)
- 1949: Rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. Židovskú časť Izrael vyhlásil za svoje hlavné mesto.
- 1967: Izrael dobyl zvyšok mesta.
- 1980: Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela.
O iných významoch výrazu Jeruzalem pozri Jeruzalem (rozlišovacia stránka).
Izrael
