Jan Gillar (* 24. júl 1904, Příbor, Česko – † 7. máj 1967, Praha, Česko) bol český architekt, urbanista a dizajnér, člen Devětsilu.
Biografia
Narodil sa ako najstarší z 5 detí. Matka Anna pochádzala z Krásna, otec Josef bol gymnaziálny profesor českého a nemeckého jazyka. Pred prvou svetovou vojnou sa presťahovali do Plzne. Po otcovej smrti v 1918 sa rodina dostala do značných finančných ťažkostí.
Štúdium
Jan Giller začal roku 1919 štúdium na strednej priemyslovej škole v Plzni, po nej sa zapísal v zimnom semestri na školu architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe. V roku 1925 odišiel na Akadémiu výtvarných umení v Prahe k Jozefovi Gočárovi. Gočárova architektonická skupina bola medzi študentmi známa pre slobodu v tvorbe a otvorenosť novým myšlienkam.
Architektonická prax
Pred založením vlastného ateliéru v 1931 ktorý sídlil na smíchovskom Hornom nábreží v dome č. 2 pracoval Jan Giller v ateliéri u Jana Zázvorku, v stavebnej firme Josefa Záruba-Pfeffermanna a príležitostne u Jaromíra Krejcara. Po prevrate vo februári 1948 bola jeho firma zrušená a stavebný ateliér uzavrený. Začal pracovať v Stavoprojekte v Plzni, Prahe a na Slovensku. Od 50. tych rokov pracoval v Študijnom a typizačnom ústave, kde sa sústredil na riešenie typových obytných a občianskych budov.
Počas svojej kariéry prispieval do časopisov: ReD, Stavba, Žijeme, Architektura ČSR. Pôsobil v redakčnom kolektíve časopisu Stavba v rokoch 1928 – 1931.
Činnosť v spolkoch
Jan Gillar bol členom umeleckého zrduženia Deveťsil a pôsobil v jeho architektonickej sekcii ADREV. Bol taktiež členom spoločenstva Levá fronta. Jeho sociálne cítenie bolo určite ovplyvnené osobnou skúsenosťou s ťažkou ekonomickou situáciou po otcovej smrti.
Dielo
Počas svojej praxe navrhoval obytné i občianske budovy a vnútorné zariadenie. Zdôrazňoval využitie priestoru a svetla: „Žiadna architektúra, iba vymedzený priestor“. Jeho štýl vychádzal z programu medzivojnovej avantgardy a bol ovplyvnený najmä sovietskym konštruktivizmom. Inšpiroval sa aj tvorbou architektov Bauhausu a prácami architektov zo švajčiarskej skupiny ABC. Jeho návrhy boli v tunajších podmienkach priekopnícke svojím funkcionalizmom a odmietaním samoúčelnej dekoratívnosti. Jeho budovy sú funkčne i výtvarne čisté a domyslené aj v interiéroch.
Asi jedinou Gillerovou stavbou realizovanou na Slovensku je Dom lekára s ordináciou na Vajanského ulici 4 v Senici z rokov 1937 – 1938.
Kolektívne bývanie
Zaoberal sa myšlienkami kolektívneho bývania čo najlepšie ilustruje jeho súťažný návrh kolektívneho domu robotníckeho družstva a stavebného družstva Včela[1]. Gillar navrhol riešenie bytov na princípe jedna miestnosť jeden jedinec. Návrh obsahoval variant s dvoma bunkami a spoločnými hygienickými priestormi pre dvoch slobodných jedincov, ako aj variant s rozšírenou obytnou jednotkou s kuchynským kútom a manželskou spálňou.
Obytná plocha pre jednotlivca sa obmedzila na 13 m². Podľa samotného Gillara: „…číslo bolo stanovené podľa realizovaných stavieb francúzskych, sovietskych, a československých. Sovietska, novostanovená a prijatá norma, bola bunka o 9 m štvorcových, ale s väčším komfortom kolektívnych zariadení…“[chýba zdroj]
V podobnom duchu sa nesie aj jeho experimentálny návrh kolektívnej obytnej kolónie na Ruzyni. Opakujúci sa typ štvorpodlažného pavlačového bytového domu (ktorý preferoval v roku 1930 kongres CIAM) rozvrhol do ortogonálnej siete dopravných tried doplnených o komunikácie pre peších.
Jan Gillar