Sídlo okresu, Ilava, je s 5600 obyvateľmi najmenším okresným mestom na Slovensku. Najväčším mestom okresu je Dubnica nad Váhom, v ktorej žije asi 23 000 obyvateľov (teda asi 4× toľko, čo Ilava) a je tak paradoxne najväčším slovenským mestom, ktoré nie je mestom okresným.[4] Väčší ako Ilava je aj Nová Dubnica. Pravdepodobným dôvodom pre umiestnenie sídla okresu do Ilavy je fakt, že Ilava je na rozdiel od Dubnice historickým centrom územia, zatiaľ čo Dubnica vďačí za svoju veľkosť povojnovému priemyselnému rozmachu.[4]
Prírodné pomery
Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia.
Odtiaľ vybieha na západ Bielych Karpát a na východ Strážovských vrchov.
Najvyššie, 1 213 m n. m. vystupuje územie na Strážove, najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, 224 m n. m. je výtok Váhu z územia okresu.
Vodstvo
Hlavnou riekou okresu je Váh, ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia Vlára, ktorá privádza vody až z moravského územia. V Ladcoch, Ilave a v Dubnici nad Váhom sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.
Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom Strážovským vrchom a Bielych Karpát patria: viac druhov orchideí, tarica skalná, astra alpínska, zvonček hrdlohoj, ranostaj venčený, žltohlav európsky, plavúň sploštený.
Ročné úhrny zrážok v okrese Ilava (mm). Podľa geo.enviroportal.skPriemerná januárová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.skPriemerná júlová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.skPriemerný počet dní so snehovou pokrývkou v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk
Poľnohospodárstvo
Výmery pôdy
Databáza regionálnej štatistiky (2009)
Rozloha: 35 850 ha
Poľnohospodárska pôda: 12 929 ha
z toho orná pôda: 5 462 ha
Nepoľnohospodárska pôda: 22 921 ha
z toho lesná pôda: 18 699 ha
Hektárová úroda
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
Zrniny: 3,76 ha
Obilniny: 3,76 ha
Olejniny: 2,10 ha
Zemiaky: 11,43 ha
Krmoviny: 5,41 ha
Stav hospodárskych zvierat
Databáza regionálnej štatistiky (2009)
Hovädzí dobytok: 3 422 ks.
Ošípané: 4 785 ks.
Hydina: 25 874 ks.
Kozy a capy: 226 ks.
Kone: 44 ks.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do Považského podolia. Strážovské vrchy a Biele Karpaty sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.
Vývoj počtu obyvateľstva
rok 1869: 15 894
rok 1910 17 237
rok 1921: 19 212
rok 1950: 25 661
rok 1991: 61 047
rok 1995: 62 283
rok 2001: 62 042
rok 2009: 60 703
rok 2010: 60 593
Veková štruktúra obyvateľstva
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
predproduktívny vek (0 – 14): 7 878 obyv. (13,00%)
produktívny vek (15 – 64): 45 173 obyv. (74,55%)
poproduktívny vek (nad 65): 7 542 obyv. (12,45%)
Stredná dĺžka života pri narodení
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
Muži: 71,12 rokov
Ženy: 79,09 rokov
Mestské a vidiecke obyvateľstvo
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
Počet obyvateľov v mestách: 42 175 obyv. (69,60%)
Počet obyvateľov vo vidieckych obciach: 18 418 obyv. (30,40%)
Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.
Náboženská štruktúra obyvateľstva
Majoritné náboženské zloženie v okrese Ilava zo sčítania obyvateľov z roku 2001.
Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.
Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.
Ilava – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332.
Dubnica nad Váhom – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1193. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR.
Nová Dubnica – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku 1953 pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku 2001 bolo najmladším mestom na Slovensku.
Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.
Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t): 42 172
Spotreba zemného plynu (1 000 m³): 16 861
História
Okres Ilava v roku 1910. Okres sa rozkladal iba na ľavom brehu Váhu, keďže v tej dobe ešte neboli cez Váh vybudované mosty. Rieka teda tvorila prirodzenú hranicu medzi ilavským a púchovským okresom.
Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy.
Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku 1923 za prvej ČSR. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného okresu Púchov boli ilavské 3 obce: Beluša, Mojtín a Visolaje a z okresu Považská Bystrica až 5 obcí, a to Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie a Pružina.Na východe patrila k Ilave ešte obec Gápel, dnes už miestna časť obce Valaskej Belej. V rokoch 1923 – 1928 a 1938 – 1945 sa okres Ilava rátal medzi okresy Trenčianskej župy.
Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou Váh, no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec Valaská Belá, ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku 1960 okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec Valaská Belá získal okres Prievidza. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku 1990 do Stredoslovenského kraja.
Okres Ilava bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
↑Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
Slovensko
Slovenský portál
