Hoboj | |
| |
V iných jazykoch | |
---|---|
tal. oboe | |
nem. Oboe | |
angl. oboe | |
franc. hautbois | |
špa. oboe | |
Klasifikácia | |
Podľa orchestrálnej praxe | Drevené dychové nástroje |
Podľa spôsobu vzniku tónu | Aerofóny |
Tónový rozsah | |
| |
Príbuzné nástroje | |
Hoboj je drevený dychový hudobný nástroj. Obľúbený bol najmä v barokovej hudbe, ale významné postavenie mal aj v klasicizme a romantizme. Barokový hoboj má rozsah c1 - d3. Moderný už aj b - a3. Barokový hoboj mal štyri dierky, dve dvojdierky a dve až tri klapky. Dnešný moderný hoboj sa skladá prevažne z klapiek. Vyrába sa najmä z ebenového dreva. Hráč na hoboj sa volá hobojista.
Moderný hoboj má diskantový register a je ladený v C, podobne ako priečna flauta. Delí sa na dva základné typy: automat a poloautomat. Do hobojovej rodiny ale patria aj ďalšie nástroje, blízko príbuzné hoboju, avšak iných veľkostí a ladení. Najznámejší z nich je anglický roh, ladený o kvintu nižšie, teda v F a približne o polovicu väčší. Známe je jeho sólo z 2. časti 9. symfónie „Z nového sveta“ Antonína Dvořáka. Viditeľné rozdiely oproti hoboju sú krátka kovová násadka, eso, medzi strojčekom a nástrojom a hruškovitý tvar ozvučnice. Podobný nástroj, avšak veľkosťou medzi hobojom a anglickým rohom a ladený v A je milostný hoboj (tal. oboe d'amore). Počuť ho môžeme napríklad v Bolere Mauricea Ravela. Menej používané sú basový hoboj (alebo barytónový), ktorý znie jednu oktávu pod hobojom, heckelfón a jediný nástroj znejúci vyššie ako hoboj, sopraninový musette.
80-8051-385-6,