Hlohovec | |
Frašták, Mesto ruží | |
mesto | |
Farský kostol sv. Michala
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Hlohovec |
Región | Dolné Považie |
Časti | Hlohovec, Nová štvrť, Peter, Sihoť, Šulekovo |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 156 m n. m. |
Súradnice | 48°26′00″S 17°48′12″V / 48,433333°S 17,803333°V |
Najvyšší bod | 338 |
Najnižší bod | 140 |
Rozloha | 64,12 km² (6 412 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 19 774 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 308,39 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1113 |
Primátor | Ivan Baranovič[3] (nezávislý) |
PSČ | 920 01 |
ŠÚJ | 507032 |
EČV (do r. 2022) | HC |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad M. R. Štefánika 1 920 01 Hlohovec |
E-mailová adresa | msu@hlohovec.sk |
Telefón | 033 / 736 81 11 |
Fax | 033 / 742 32 28 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Hlohovec | |
Webová stránka: hlohovec.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hlohovec je okresné mesto okresu Hlohovec na Slovensku v Trnavskom kraji. Prvá písomná zmienka o meste sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113.
Meno mesta pochádza od rastliny hloh, ktorá rastie v okolí mesta. Staršie názvy mesta sú (nem. Freistadt an der Waag; maď. Galgóc; slov. v Trnavskom nárečí Frašták), nazýva sa tiež „mesto ruží“.[4]
Hlohovec sa nachádza na brehoch rieky Váh, v severnej časti Podunajskej pahorkatiny, na juhozápadnom okraji Považského Inovca. Západne od mestskej časti Šulekovo prechádza diaľnica D1, ktorá je dostupná po ceste II/513, smerujúcej na Nitru.
Od Piešťan na Sereď vedie mestom cesta II/507. Z blízkeho železničného uzla v Leopoldove vedie Hlohovcom trať smerom na Nitru a na Topoľčany napojená na hlavnú trať Bratislava – Žilina.
Hlohovec leží 22 km južne od Piešťan, 20 km východne od Trnavy, 20 km severne od Serede a 25 km západne od Nitry.
Na juhozápade leží mestská časť Sihoť. Na západe sa nachádza mestská časť Šulekovo (kedysi samostatná obec, do roku 1948 nazývaná Beregseg). V severovýchodnej časti mesta je mestská časť Nová štvrť. Ešte ďalej na sever sa nachádza mestská časť Peter (kedysi samostatná obec, starší názov Sv. Peter).[4]
V meste Hlohovec sa nachádzajú nasledovné ulice:
Bernolákova, Bezručova, Bottova, R. Dilonga, Drevená, Družstevná, Fándlyho, Františkánske námestie, Fraštacká, Hlohová, Hollého, Hurbanova, Jarmočná, Jesenského, Kalinčiakova, Kamenná, Koperníkova, Kukučínova, Kuzmányho, Komenského, Kapitána Nálepku, Krátka, M. R. Štefánika, Manckovičova, Mateja Bela, Michalská, Nábrežie Andreja Hlinku, Námestie svätého Cyrila a Metoda, Námestie svätého Michala, Nerudova, Nitrianska, Palackého, Palárikova, Pavlovičova, Pod Beranom, Podzámska, Pri cintoríne, Pribinova, Radlinského, Rázusova, Rozmarínová, Sládkovičova, SNP, Šafárikova, Školská, Šomodská, Športová, Štúrova, Tajovského, Tehelná, Tolstého, Továrenská, Vajanského, Vážska, Vinohradská, Vodárenská, Za poštou, Zábranie, Zámocká, Závalie, Železničná
Ulica 9. mája, A. Felcána, Čsl. armády, Hviezdoslavova, Jilemnického, M. Benku, Mierová, Fraňa Kráľa, Františka Lipku, Gáborská, Gorkého, Gagarinova, Inovecká, Kamenohorská, Karpatská, Ružová, Veterná
Čulenova, Duklianska, Hošták, Kruhová, Ľ. Zúbka, Pánska niva, Rovná, Slnečná, Svätopeterská, Šoltésovej, Timravy, Vansovej, Vážska, Poniklecová
D. Jurkoviča, Hájska, Holubyho, Humno, Janka Kráľa, Mlynská, Novomeského, Okrúhla, Osloboditeľov, Pltnícka, Podjavorinskej, Rybárska, Sereďská, Školská, Šulekova, Záhradnícka
(Stav k 01.01.2021)[5]
Opis erbu: V hornej striebornej polovici štítu modré brvno, dolná polovica je modrá.
Starý Hlohovec a Nový Hlohovec používali až do 16. storočia rozmanité pečatné symboly. Starý Hlohovec mal vo svojej pečati symbol leva (zo zemepanského erbu rodu Konthovcov) a Nový Hlohovec zasa erb, vychádzajúci z erbu Ujlakiovcov. [4]
Najstarší doklad o používaní erbu Nového Hlohovca je pečať na liste zo 6. marca 1544. V nej je zobrazený erb s dvakrát delenou hornou polovicou štítu. V inom pečatidle zo 16. storočia je horná polovica štítu delená už trikrát.
Spoločný symbol obidvoch Hlohovcov vznikol až v druhej polovici 16. storočia, keďže v tom období už začali tieto časti splývať. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia mesto používalo štyrikrát červeno-strieborne delený štít. V roku 1991 sa mesto vrátilo k používaniu erbu s dvakrát delenou polovicou štítu s použitím modrej farby a strieborného kovu.[4]
Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej – paleolite.
Prvá písomná zmienka je v listine zoborského opátstva z roku 1113. Tu sa uvádzajú majetky a osady patriace hradu Hlohovec (Bojničky, Koplotovce). V listine z roku 1247 sa uvádza villa Galgouch, rozkladajúca sa po oboch stranách rieky Váh. Počas tatárskeho vpádu (1241 – 1242) bola osada zničená, ale už v roku 1275 sa z listiny Ladislava IV. dozvedáme, že osada mala dve trhoviská.
V roku 1362 si od kráľa Ľudovíta I. vyžiadal Mikuláš Ujlaky nazývaný tiež Kont, palatín Uhorska a vtedajší majiteľ hradu, pre Hlohovec prvé mestské privilégiá: výsadu trhu a privilégium mestskej samosprávy. V roku 1446 obsadilo hrad i mesto vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1525 daroval kráľ Ľudovít II. hrad spolu s celým panstvom Alexejovi Turzovi. Turzovci vlastnili panstvo až do roku 1635, keď zomrel bez potomkov posledný z rodu, Adam Turzo. Po ňom kúpil od uhorského panovníka hrad i s panstvom Adam Forgáč (1639).
Život obyvateľov v 16. a 17. storočí poznačili protihabsburské stavovské povstania, turecké nájazdy a okupácia. V roku 1599 prešlo mestom turecké vojsko a spôsobilo mestu značné škody. Začiatkom 17. storočia sa začali prvé protihabsburské povstania (v roku 1604 pod vedením Štefana Bočkaja a neskôr pod vedením Gabriela Betlena, ktorý viackrát hrad navštívil). V roku 1621 sa pri Hlohovci odohrala bitka medzi cisárskym vojskom a povstalcami. V čase povstania Juraja Rákociho prechádzali mestom žoldnieri cisárskej armády, ktorí tiež obyvateľov a ani ich majetky nešetrili. V čase povstania Imricha Tököliho bolo mesto okupované Turkami, preto cisárski vojaci do mesta nevtrhli a obyvatelia zostali uchránení. Vzťahy medzi okupovaným Hlohovcom a Turkami upravovala zmluva z 12. novembra 1663 v ktorej Ahmet paša vzal mesto a okolité osady (Bojničky, Kľačany, Pastuchov, Dvorníky, Šulekovo a Červeník) do ochrany. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa skončila i Turecká okupácia.
V roku 1720 získali Hlohovec aj s panstvom Erdődyovci, ktorí panstvo vlastnili až do roku 1945, kedy sovietske vojská oslobodili Hlohovec.
V rokoch 1349 – 1524 bol hrad i panstvo v rukách Rodu Ujlaky. Skončilo sa smrťou posledného z rodu Vavrinca (1524). Od roku 1446 bol hrad istý krátky čas sídlom husitov a Jána Jiskru z Brandýsa.
V nasledujúcom roku sa hrad dostal do rúk, v tej dobe jednému z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku, Thurzovcom, konkrétne hrad získal Alexius Thurzo. Jeden z posledných Thurzovcov Michal, nechal v roku 1610 nadstaviť vrchnú časť veže kostola sv. Michala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Úmrtím Michala (1636) sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory.
V roku 1637 sa hrad prostredníctvom Adama, dostáva do rúk ďalšiemu významnému rodu, Forgáčovcom. Ten ho od koruny odkúpil za 182 837 zlatých. Adam Forgáč je známy aj tým, že ako veliteľ Novozámockej pevnosti ju v roku 1663 vydal Turkom.
V rokoch 1709 – 1716 bol hrad vo vlastníctve českého rodu pánov z Mitrovíc.
V roku 1720 daroval panovník Karol III. Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdődymu za 24 000 rýnskych zlatých. Najvýznamnejšie sa do dejín hradu zapísal Jozef Erdődy, ktorý nechal prestavať pôvodný hrad na reprezentačný zámok a ten sa zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes.
Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria.
V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku.[6]
Mesto nemá stálu divadelnú scénu. Rôzne súbory, alebo umelci vystupujú v Dome kultúry, alebo v Empírovom divadle.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci bolo založené v roku 1959. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika.
Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaky a dnes je kultúrnou pamiatkou. Múzeum prevádzkuje i výstavnú sieň mimo sídla (na Rázusovej ulici).
Stále expozície:
Okrem stálych expozícií múzeum poriada a organizuje rôzne výstavy a kultúrne podujatia.
Z Hlohovca pochádza spevák Richard Müller. V Hlohovci v súčasnosti pôsobí množstvo mladých, ale aj skúsenejších hudobných skupín: Craniotomy, Nekultúra, Peace-is-gun, Ska3x, Slovenská klobása, Night Vision, Prograss Band, Vylízané palice, Randál, Kačakura, Acoustic Groove, Five Men Attack, McNorki, Tobago, Matúš Candrák a iné.
V juhozápadnej časti mesta sa nachádza tzv. Zámocká záhrada. Je to pomerne rozsiahly park s jazierkom a francúzskymi terasami.[6]
Základné školy:
Stredné školy: