Hikueru (Te Kārena) | |
Tiveru | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Zámorská korporácia | Francúzska Polynézia |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 17°32′41″J 142°36′47″Z / 17,5448°J 142,613°Z |
komunitné centrum | Tupapati |
Najvyšší bod | |
- výška | 3 m n. m. |
Dĺžka | 15,5 km |
Šírka | 9,4 km |
Rozloha | 107 km² (10 700 ha) |
- súše | 8 km² (800 ha) |
Obyvateľstvo | 150 (2012) |
Hustota | 18,75 obyv./km² |
Pre verejnosť | Voľný |
Prístup | loďou alebo lietadlom |
Objaviteľ | Louis Antoine de Bougainville |
- dátum | 1768 |
Lagúna | polootvorená |
Vstup do lagúny | splavný, umelo vytvorený |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Wikimedia Commons: Hikueru | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hikueru (iné názvy:Tiveru alebo Te Kārena[1]) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tekokota (24 km smerom na sever) a Tahiti je 685 km na západ.
Jeho lagúnu spájajú vonkajším oceánom, s výnimkou jedného umelo vytvoreného prieplavu pre lode, iba plytké a nesplavné útesové prieplavy, prerušované piesočnými presypmi a malými "motu". Prstenec atolu je najmä zo severovýchodnej menej zaoblenej časti tvorený takmer súvislým pásom zeme s vegetáciou, ktorého výška nepresahuje 2,5 m nad hladinou oceánu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 1,66 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,6 mil. rokov.[2]
Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.[3] Atol pomenoval Melville Island.[4] Neskôr ho navštívil aj Domingo Boenechea, záznam je datovaný na 31. októbra 1774 a atol pomenoval San Juan. Za ním 3. marca 1826 nasledoval britský kapitán Frederick William Beechey a napokon 29. marca 1837 atol dosiahol aj britský objaviteľ Edward Belcher.[5]
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 30 domorodých obyvateľov.[6]
V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol spustošil. Atol zaliali 12-metrové vlny a pripravili o život 377 obyvateľov.[7]
Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.
Ekonomika atolu v súčasnosti okrem produkcie kopry profituje z perlových fariem a turizmu kvôli a prirodzenému výskytu perlorodiek. Atol je známym centrom pre prístrojové potápanie.[8]
Atol je centrom rovnomennej komunity, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau, Ravahere a Tekokota.