Grigor Narekaci | |
arménsky mních, básnik, spisovateľ a filozof | |
Štát pôsob. | Arménsko (presnejšie Ani-širacké kráľovstvo) |
---|---|
Narodenie | medzi 940 – 951 |
Úmrtie | 1003 alebo 1110 kláštor Narek pri jazere Van (dnešné Turecko) |
Národnosť | arménska |
Známy vďaka | Kniha nárekov |
Rodičia | Chosrov (otec) |
Príbuzní | Anania Narekaci (strýko) |
Odkazy | |
Commons | Grigor Narekaci |
Svätý Grigor Narekaci[1][2][3] (iné mená: Gregor Narecký[4], Gregor z Nareku[5]; armén. Գրիգռր Նարեկացի; * medzi 940 – 951 – † 1003 alebo 1110[3][6]) bol arménsky básnik a filozof, považovaný za „najväčšieho lyrického básnika stredovekej a hlavnú osobnosť arménskej literatúry 10. storočia“[3] a najväčšiu osobnosť arménskej literatúry[6].
Informácií o živote Grigora je málo, sporný je už dátum narodenia. Tradične je uvádzaný rok 951, pravdepodobnejší je však interval 940 – 951. Celkovo je o jeho živote známe iba málo.[6]
Jeho otec bol Chosrov, ktorý pôsobil (po smrti Grigorovej matky[7]) ako biskup v Andzewaciku.[3] Kvôli osobným sporom s katolikosom bol daný do anatémy, zachovaná korešpondencia uvádza, že sa tak stalo kvôli osobným sporom.[6] Chosrov je autor výkladu k (arménskej liturgii).[8]
Grigor získal vzdelanie v kláštori v Nareku pri jazere Van, spolu so svojim bratom.[7] Opátom kláštora bol jeho strýko Anania Narekaci. Tu pôsobil väčšinu svojho života ako kňaz a učiteľ.[3] Bol vášnivý čitateľ, poznal diela gréckej (napr. Irenej z Lyonu, kapadócki otcovia, Ján Zlatoústy, Evagrius Ponticus, Pseudo-Dionýzios Areopagita), sýrskej (Efraim) a arménskej teológie[7] a mystiky[9] a rovnako aj gréckej filozofie (Platón, Aristoteles, novoplatonizmus)[3].
Zomrel 7. októbra 1003 (tradičný dátum)[10] alebo v roku 1010.
Grigor Narekaci napísal viacero diel, rané patria medzi menej známe.[7] Z exegetických je to komentár k Piesni piesní, kde využíva alegorickú interpretáciu lásky medzi ženíchom (Kristus) a nevestou (cirkev), odlišnú od Gregora Nysského.[6] Ako autor cirkevnej hymnografie vytvoril chválospevy (tagh) na rôzne sviatky.[3]
Celkovo vytvoril (podľa súčasných poznatkov) 15 diel.[7]
Kniha nárekov je vrcholné dielo Grigora, vzniklo „na prianie jeho spolubratov v kláštore v Nareku s úmyslom, aby slúžilo aj po autorovej smrti všetkým kresťanským nárokom ako univerzálna príručka ľútosti a pokánia.“[6] Predstavuje „najvyššie vyjadrenie arménskej mystickej poézie“.[9]
Kniha nárekov je napísané v grabare, členená na 95 kapitol a obsahuje vyše 10 000 veršov.[11] Zachovalo a viac ako 200 rukopisov (najstarší z roku 1172), po prvýkrát vyšla v tlačenej podobe v roku 1673 v Marseille.[12]
Prezývali ho „Pindaros Arménska“.[13] Vo svojej tvorbe „prekonal meravosť, jednotvárnosť a viazanosť na liturgiu a zaviedol do nej tvárne folklórne prvky a jazykové neologizmy.“[14]
V Arménskej apoštolskej cirkvi považovaný za svätca, jeho sviatok je 27. februára.[3]
Mimoarménsky vplyv Grigora na teológiu či cirkev je slabý (podobne ako ostatných arménskych Otcov).[15] Dňa 12. apríla 2015 (100. výročie arménskej genocídy) ho pápež František zaradil medzi učiteľov Cirkvi.[5]