Golianovo | |
obec | |
Kostol Krista Kráľa
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nitra |
Región | Ponitrie |
Vodný tok | Kadaň |
Nadmorská výška | 149 m n. m. |
Súradnice | 48°16′06″S 18°11′12″V / 48,2682°S 18,1868°V |
Rozloha | 10,7 km² (1 070 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 007 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 187,57 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1156 |
Starosta | Ľuboš Kolárik[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení) |
PSČ | 951 08 |
ŠÚJ | 500232 |
EČV (do r. 2022) | NR |
Tel. predvoľba | +421-37 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Golianovo Golianovo 400 951 08 Golianovo |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 658 11 31 |
Fax | 658 11 31 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Golianovo | |
Webová stránka: golianovo.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Golianovo (maď. Lapásgyarmat, 1920-1927 Lapáš Ďarmoty, 1927-1938, 1945-1948 Lapášské Ďarmoty) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.
Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.
V 20. storočí k obci patrili viaceré dnes už zaniknuté majere a osady, zoradené podľa počtu obyvateľov v roku 1902 zostupne
Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský prameň. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.
Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.
Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).
Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.
Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno drží tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.
Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.
Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.
V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.
Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.
V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.
Pri stavbe vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku.
V 21. storočí bolo v obci objavené archeologické nálezisko jediného trojitého rondelu na Slovensku, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu. [5]
Národnosť | Zastúpenie |
---|---|
Slovenská | 95,41% |
Maďarská | 1,00% |
Česká | 0,26% |
Ukrajinská | 0,11% |
Rusínska | 0,05% |
Poľská | 0,05% |
Ostatné | 2,11% |
Vierovyznanie | Zastúpenie |
---|---|
Rímskokatolícke | 75,79% |
Evanjelické | 1,85% |
Gréckokatolícke | 1,22% |
Pravoslávne | 0,26% |
Kalvínske | 0,21% |
Ostatné | 4,50% |
Bez vyznania | 16,17% |
Od roku 2003 sa v obci každoročne konali furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbana, stavanie mája, obecná zabíjačka, pochovávanie basy a mnoho plesov.
V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské, volejbalové a viacúčelové ihrisko.