Freising ( lat. Frisinga, hist. nem. Frigisinga, Frisinga, Freisingen, Freysing, hist. slov. Frizinky[1]) je mesto v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko a okresné mesto okresu Freising. Leží asi 30 km severovýchodne od Mníchova na pahorkoch nad riekou Isar; 5 km juhovýchodne od mesta leží medzinárodné Letisko Mníchov.
Freising leží na železnici medzi Mníchovom a Regensburgom, vedie sem linka predmestskej železnice S1 z Mníchova, diaľnica A92 a od roku 1980 je v tesnej blízkosti mesta medzinárodné letisko Mníchov. To je tiež zďaleka najväčší zamestnávateľ freisingských občanov popri školách a slávnom pivovare Weihenstephan. V meste sa tiež nachádza významná mliekáreň s rovnakým názvom aj vlastníckym pozadím.
Tradícia pivovarníctva v meste siaha do prvotného obdobia benediktínskeho kláštora. Prvá zmienka a pestovaní chmeľu siaha do roku 768, keď sa v blízkosti kláštora nachádzala chmeľnica, ktorá pre kláštor odvádzala desiatok. Blízka poloha naznačuje, že tunajší chmeľ mohol byť v kláštore spracovaný. Po vyplienený kláštoru Maďarmi v roku 955 prisľúbili mnísi jeho opätovné vybudovanie vždy keď dôjde k jeho zničeniu – to sa udialo ešte štyrikrát v histórií:
Vďaka neustálej obnove kláštora zostala zachovaná aj tradícia varenie piva. Prvá oficiálna zmienka sa datuje na žiadosť opáta Arnolda v roku 1040. To bol počiatok Kláštorného pivovaru Weihenstephan (Svätý Štefan) ktorý je tak najstarší doteraz fungujúcim pivovarom na svete. Ku kvalite piva prispel vojvoda Viliam IV. svojím bavorským príkazom o čistote (1516) – pivo sa smelo variť len z jačmeňa, chmeľu a vody. V roku 1803 došlo k prevodu vlastníctva z kláštora na Bavorský štát – Kráľovský štátny majetok (zámku) Schleißheim. V roku 1852 je presťahovaná Poľnohospodárska centrálna škola zo Schleißheimu do priestorov bývalého kláštora neskôr (1895) povýšená na akadémiu a v roku 1919 na Vysokú školu poľnohospodárstva a pivarníctva a od roku 1930 súčasťou Technickej univerzity Mníchov (TUM). Od roku 1923 nesie pivovar súčasný názov Bayerische Staatsbrauerei Weihenstephan – Bavorský štátny pivovar Svätý Štefan. Firemné logo sa stáva chránenou značkou.
Aj druhý mestský pivovar má výnimočnú dlhovekosť. Prvá zmienka o pivovare Hofbrauhaus Freising – Dvorný pivovar Freising pochádza od biskupa Alberta už z roku 1160. Počas sekularizácie nadobudla pivovar aj s jeho dvoma pobočkami (v Haagu pri Wasserburgu a v Steppergu pri Neuburgu na Dunaji.) bavorská Kurfirstka Maria Leopoldina. Pod vedením profesora Ganzenmüllera je pivovar v rokoch 1911 – 1912 presídlení na súčasné miesto.
K pivovarníckej tradícií bavorských miest patria obľúbené ľudové festivaly, ktoré vrcholia každoročne na prelome septembra a októbra na Ľudových slávnostiach piva v Mníchove – tzv. Oktoberfeste, resp. Wiesn(bavorský názov pre festival). Festival vo Freisingu je známy ako posledná zastávka pred Mnichovom. Trva 9 dní, od soboty do nasledujúcej nedele, a po ňom je už len 5 dní voľna, slávnostný sprievod bavorskou metropolou známe zvolanie mníchovského starostu "Ozapft is!"(je narazené). Rovnakým spôsobom štartuje aj miestny festival, ktorý okrem ochutnávania zlatého moku z tamojších pivovarov a bohatej ponuky tradičnej bavorskej kuchyne (klobásky, kačice…) poskytuje široký sprievodný program – hudobné vystúpenia miestneho orchestru i moderných kapiel, kolotoče od najmenších až po tých najodvážnejších či športové podujatia – hádzanárske a basketbalové turnaje, futbalové zápasy miestnych tímov, cyklistické preteky či divácky i účastnícky populárny beh centrom miesta.
Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (slovin. Brižinski spomeniki) z doby okolo roku 1000 sú najstarším dochovaným slovanským textom písaným latinkou.[3] Sú písané slovinským (panonským) typom staroslovenčiny, ktorá je v podstate už starou slovinčinou, a pomenovanie nesú podľa freisingského kláštora, kde boli v roku 1803 nájdené.[4][5]
S mestom Freising sa pevne viaže osobnosť pápeža Benedikta XVI.. Na Dombergu navštevoval kňazský seminár a spoločne s bratom Georg bol 29. júna 1951 vysvätený za kňaza.
V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a od zimného semestra 1954/55 ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. V tom čase býval v byte na Dombergu. Dňa 25. marca 1977 bol Joseph Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Funkciu zastával až do roku 1982. Pri odchode do Ríma obdržal vtedajší kardinál Ratzinger zlatú medailu občana mesta. V roku 2004 prišiel ešte ako kardinál na súkromnú návštevu mesta Freising.
Po zvolený za pápeža dňa 19. apríla 2005 sa v dňoch 9. až 14. septembra 2006 rozhodol navštíviť rodné Bavorsko, pričom nevynechal ani Freising, kde sa zapísal do zlatej knihy mesta. V roku 2010 mu bol udelený titul čestný občan mesta a v tom istom roku mu bol počas Slávností svätého Korbiniána odhalený aj bronzový reliéf s jeho podobizňou na nádvorí dómu Panny Márie a sv. Korbiniana.
S mestom Freising sa viaže aj Benediktov pápežský erb, kde sa nachádzajú dva významné symboly mesta. V jednom z poli je na zlatom pozadí hlava Maura s červenou korunou a golierom a so zlatou náušnicou. Je to erb starobylej nemeckej diecézy Freising (vznik sa datuje okolo 8. storočia), ktorej sídlo bolo v roku 1818 prenesené do Mníchova a povýšené na arcibiskupstvo. V druhom poli je na zlatom pozadí kolmo nahor kráčajúci medveď svätého Korbiniána, patróna Bavorska, Freisingu a ochranného patróna Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy.
Arpajon, Francúzsko, 1991
Maria Wörth, Rakúsko, 1978 Obervellach, Rakúsko, 1963
San Candido, Taliansko, 1969
Škofja Loka, Slovinsko, 2004 Waidhofen an der Ybbs, Rakúsko, 1986
Commons ponúka multimediálne súbory na tému FreisingTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Freising na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).