Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Gribľovec je miestna časť,[9] južné od centra obce, ktorá bola dňom 30.11.2011 územne pričlenená od obce Kapušany.[10] Od severnej „hlavnej“ časti obce je oddelená riekou Sekčov a rýchlostnou cestou R4, ktorej úsek je vo výstavbe.[11][12][13]
V tejto lokalite (miestne, nie administratívne ohraničené) bol v roku 2015 vykonaný výskumom na parcele jedného pozemku. Parcela ležala v mestskej časť Prešova – Nižná Šebastová blízko hranice katastra Fintíc. Najvýznamnejším nájdeným nálezom bol nález mazenice z doby bronzovej.[14]
Vodstvo
Cez obce preteká Fintický potok,[15] ktorý sa v katastri obci vlieva ako pravostranný prítok do rieky Sekčov.[16]
Vyskytuje sa tu vzácna rastlina kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica).[29]
Kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica)
Nárečie
Šarišské nárečie:
„Kebi ti bula u nas, ta bi ti bula oči ochabela.“ (slov. „Keby si ty bola u nás, tak by si ty oči nechala.“)[30]
História
Podľa archeologických nálezov žili v tejto oblasti ľudia bukovohorskej kultúry v období neolitu. Z neskoršieho obdobia sa tu našli stopy po osídlení halštatskej kultúry.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 v donácií od kráľa Štefana V. veliteľom[31] Jánovi a Štefanovi synom grófa Bied.[32] Predtým boli jeho obyvateľmi pohraničníci v kráľovských službách a v tom čase sa tam pravdepodobne nachádzala strážna veža. Kostol a kňaz menom Pavol sa už spomínajú v pápežskom desiatkovom súpise vypracovanom medzi rokmi 1332 a 1337.[33] V r. 1427 bolo napočítaných 50 portov platiacich dane. Gotický kaštieľ dal postaviť majiteľ rodiny Fintai. V r. 1493 sa v listine opäť spomína dedinský farár. Koncom 16. storočia vlastnili majetok rod Darholciovcov, ktorí kaštieľ prestavali v renesančnom slohu. Vymretím rodu Darholc v 1662 sa stal majetkom rodu Pethő. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Dessewffyovci, a v tom čase už v obci fungoval mlyn. V r. 1787 v 80 domoch žilo 573 obyvateľov, väčšinou zemanov. V r. 1797[34] už fungovala katolícka škola v obci.
Na konci 18. storočia o ňom András Vályi napísal:[35][36]
„FINTA. Fintitze. Slovenská obec v Šarišskej župe, zem vo vlastníctve grófa Desőfyho, predtým ho vlastnil Darholtz Fintai, jeho obyvatelia sú katolíci, leží na prvej míle hradskej ceste z Prešova do Bardejova, s krásne ozdobený kaštieľom. Hraničné kopcovité svahy produkujú rôzne druhy plodín, vrátane obilia v hojnosti, a iné rôznorodo-výborne, prvý základný ročník.” (preklad z maďarčiny)
„FINTA. Fintitze. Tót falu Sáros Vármegyében, földes Ura Gróf Desőfy Uraság, az előtt Fintai Darholtz birtokában vala, lakosai katolikusok, fekszik Eperjestől egy mértföldnyire az Ország úttyában, melly Bártfa felé vezet, és az Uraságnak szép kastéllyával díszesíttetik. Határbéli földgye minden veteményt, ’s gabonát is bőven terem, ’s más javai is külömbfélék, első Osztálybéli.”
V r. 1828 mala obec 112 domov a 833 obyvateľov. Domáci sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesnými prácami.
Fényes Elek vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v 1851 píše o obci takto:[37][38]
„Finta, (Fincice), slovenská obec, v Šarišskej župe, 1 míľu severovýchodné od Prešova: 834 kat., 12 evanj., 1 reform. obyv. Pekný viacposchodový kaštieľ. Kožená továreň, ktorá vyrába veľmi pre ľudí atraktívne kabáty. Pás lesa. Chov dojníc. F. u. Gr. Dessewffy Sámuel.“ (preklad z maďarčiny)
„Finta, (Fincice), tót falu, Sáros vmegyében, Eperjeshez éjszak-keletre 1 mfld: 834 kath., 12 evang., 1 ref. lak. Szép emeletes kastély. Bőrgyár, melly igen kapós portékákat készít. Derék erdő. Tehenészet. F. u. gr. Dessewffy Sámuel.” (originál)
Obec je samostatnou farnosťou s farským kostolom „Navštívenie Panny Márie“ s apsidou,[44] ktorá patrí do dekanátu Prešov - východ a do Košickej arcidiecézy.[45]
V roku 1961 sa filiálka Fintice, patriaca do farnosti obce Nižná Šebastová, pričlenená ku farnosti Záhradné. Dňa 1. júla 2002 sa osamostatnila na samostatnú farnosť.[46]
V obcí sídli Základná škola s materskou školou, ktorá v aktuálnej forme vznikla v roku 01.09.2014[56] a navštevuje ju 250 detí,[57] a tiež Cirkevná materská škola sv. Márie Goretti zriadená 01.09.2014.[58] V obci je tiež „Školský klub detí ako súčasť Základnej školy s materskou školou“[59] a Elokované pracovisko ako súčasť Základnej umeleckej školy Jána Pöschla.[60]
Doprava
Obcou prechádza cesta III. triedy č. 3431, ktorej správcom je Prešovský samosprávny kraj a ktorá spája obec: od juhu s Nižnou Šebastovou (časť Prešova) a od severu s obcou Záhradné.[61] Poľné cesty vedú do obce Kapušany a mestských časti Surdok (Prešov) a Kanaš (Veľký Šariš).
Obec obsluhujú:
prímestské spoje spoločnosti Dopravný podnik mesta Prešov (spojmi[62] od 4. septembra 1949):
SEMANOVÁ, Katarína; DUŠENKOVÁ, Eva. Z histórie Fintíc slovom a obrazom : vydané pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o obci Fintice. Fintice : Obecný úrad, 1997. 87 s. ISBN 80-967756-8-5.
GAVUROVÁ, Miroslava. Zo všetkého zostanú len spomienky... : nevyrozprávaná história obce Fintice. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2018. 305 s. ISBN 978-80-89763-29-0.
GAVUROVÁ, Miroslava. Dialekt ako prejav identity. prvé. vyd. Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2021. 232 s. ISBN 978-80-89763-62-7.
Študijné analýzy
SLANČOVÁ, Daniela. Hľadanie („obyčajného“) človeka v jazyku a v jazykovede. Jazyk a jazykoveda v pohybe (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 2008. Dostupné online [cit. 2023-01-10]. ISSN1789-3976.
GAVUROVÁ, Miroslava. ĽÚBOSTNÉ A EROTICKÉ MOTÍVY V NÁREČOVÝCH PIESŇOVÝCH TEXTOCH Z OBCE FINTICE V REGIÓNE ŠARIŠ. Király Péter 100 (tanulmánykötet Király Péter tiszteletére II.) (Budapest: ELTE BTK Szláv Filológiai Tanszék), 2019. Dostupné online [cit. 2023-10-26]. ISSN1789-3976.
KOŠUTH, Marian. Mineral composition of xenoliths from the Fintice andesite quarry. Mineralia Slovaca (Geocomplex, a. s., Bratislava), 2000. Dostupné online [cit. 2023-11-29]. ISSN0369-2086.
Osobnosti
Samuel Dessewffy (* 1711 – † 1776) – predstaviteľ obce, neskôr kráľovský poradca, podžupan a župan; šľachtic, barón (od r. 1756), gróf (od r. 1775),[114][115]
↑ abNárodná diaľničná spoločnosť, a.s.. Prešovská R4 pokračuje. Začína éra II. etapy [online]. obchadzamuzpresov.sk, [cit. 2023-09-28]. Dostupné online.
↑ ab Hlavné správy z 25. septembra. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2023-09-25. Dostupné online [cit. 2023-09-25].
↑ Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum, [cit. 2021-05-10]. Dostupné online.
↑JUDr. Štefan Moyzes, v. r.. R o z h o d n u t i e predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo P – 2144/2007 zo dňa 30. 3. 2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných
geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. S P R A V O D A J C A ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR), 16. 8. 2007. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. ISSN1335-0447.
↑MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
↑MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
↑MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, SEKCIA KRÍZOVÉHO RIADENIA. MESAČNÁ SITUAČNÁ SPRÁVA [online]. [Cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
↑ Problémy po záplavách v Prešove a Finticiach. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN1335-4418.
↑Noviny TV JOJ [online]. 2021-07-15, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
↑IVAN, Michal. Fintičania sú už nervózni. Voda sa na nich valí aj dva razy ročne. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-05-20. Dostupné online [cit. 2021-07-26]. ISSN1335-4418.
↑ abcdeREGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV [online]. Bratislava: Máj 2010, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
↑Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013, rev. 2021-01-01, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online.
↑Hydrogeologické mapy [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2021-05-25]. Dostupné online. , Pozn.: Dáta sú použite v stĺpcoch Litogeochémia a Popis.
↑Evangelisches Unter-Realgymnasium A.B. und Damit Verbundene Lehranstalten. Programm des Evangelischen Unter-Realgymnasium A.B. und der Damit Verbundenen Lehranstalten in Sächsisch-Regen (am Schlusse des Schuljahres ...) [online]. 1871, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
↑VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása I–III [online]. . Dostupné online.
↑FINTA. Fintitze. [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
↑FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik [online]. . Dostupné online.
↑Finta, (Fincice) [online]. arcanum.com, [cit. 2024-05-07]. Dostupné online. (po maďarsky)
↑DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania uchovali málo známy zvyk pôstnych spevov pri kríži. Korzár (Košice: Petit Press), 2016-03-24. Dostupné online [cit. 2023-10-26].
↑Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Fintice [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
↑Liturgický program na 25. týždeň v Cezročnom období [online]. Rímskokatolícka farnosť Návštevy Panny Márie, 2023-09-24, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
↑MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
↑O škole [online]. zsfintice.edupage.org, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
↑MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: cirkevné školy a školské zariadenia ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
↑MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ( časť: štátne školské kluby detí ) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
↑MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, (časť: štátne základné umelecké školy ajazykové školy, elokované pracoviská) [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, november 2020, [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.
↑Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2020 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
↑Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2021 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2023-06-08]. Dostupné online.
↑Hlavný banský úrad. SPRÁVA O ČINNOSTI Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov Slovenskej republiky za rok 2022 [online]. www.hbu.sk, [cit. 2024-10-01]. Dostupné online.
↑Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy [online]. Slovenská pošta, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
↑POŠTA FINTICE - oznámenie trvalej zmeny hodín pre verejnosť [online]. fintice.sk, 2021-02-26, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
↑DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. V Prešove mali premiéru folklórne talenty regiónu [online]. Košice: Petit Press, 2016-07-07, [cit. 2023-09-25]. Dostupné online.
↑Galéria a múzeum [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
↑Slovenské národné múzeum. Múzejné zariadenia [online]. snm.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
↑RTVS, Diana Murdziková. Múzeum ľudovej kultúry opatruje recept na tradičnú veľkonočnú dobrotu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-04-02, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
↑Kultúrne stredisko [online]. fintice.sk, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
↑DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Fintičania opravujú sýpku, narazili na jedinečný nález. Korzár (Košice: Petit Press), 2015-09-13. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN1335-4418.
↑JELEŇOVÁ, Daša. Pekáreň vo fintickom kaštieli znovu pečie chlieb aj vďaka PSK [online]. obecne-noviny.sk, 2023-11-29, [cit. 2023-11-30]. Dostupné online.
↑Pamiatkový objekt detail [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
↑Pamiatkový objekt detail [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
↑DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Porcelánový poklad vo fintickom kaštieli našli v záchode. Korzár (Košice: Petit Press), 2016-01-19. Dostupné online [cit. 2023-09-25]. ISSN1335-4418.
↑Pamiatkový objekt detail [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
↑Pamiatkový objekt detail [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.