Droba | |
![]() Spodnokambrické droby z lokality Lochranza v Spojenom kráľovstve | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | ílové minerály, kremeň, živce, muskovit, úlomky hornín |
Akcesórie | limonit, hematit, illit |
Vlastnosti | |
Textúra | psamitická |
Farba | sivá, tmavá |
Droba je slabo vytriedený pieskovec s obsahom základnej hmoty vyšším ako 15%[1]. Základnú hmotu drôb tvoria väčšinou ílové minerály a silt. Pieskové zrná predstavuje zmes živcov, kremeňa, sľúd a úlomkov hornín (tzv. litických úlomkov).
Slovo droba je odvodené od drobných úlomkov, ktoré tvoria horninu[2]. Nemecký termín grauwacke použil po prvýkrát G. S. O. Lazius v roku 1789 podľa starého baníckeho výrazu z pohoria Harz[3].
Droby sú považované za textúrne nezrelé horniny. Sú nevytriedené, bežné sú slabo opracované zrná a obsahujú často i zrná obliakov (nad 2 mm v priemere). Piesčité zrná väčšinou tvoria živce (plagioklasy aj ortoklasy), kremeň, muskovit a litické (horninové) úlomky. Horninové úlomky najčastejšie predstavujú rohovce, kryštalické bridlice alebo fragmenty metamorfovaných či vyvretých hornín. Základná hmota, ktorej tvorí 15 – 75% horniny tvoria ílové minerály alebo kremitá, zriedkavo i vápnitá či železitá hmota. Akcesórie často tvorí pyrit, granáty, biotit, chlorit, turmalíny, epidot, apatit, hornblend alebo augit. Hornina má sivú, hnedú, čiernu až žltkastú farbu.
Ak niektorý z minerálov tvorí 5 – 10 % všetkých piesčitých zŕn, môže byť jeho názov použitý ako prídavné meno pred slovom droba (napr. muskovitická droba, muskoviticko-kremitá droba atď.)[4].
Droby najčastejšie vznikajú v morskom prostredí. Tvoria podstatnú časť turbiditov, kde sa striedajú s ílovcami a bridlicami. Niekedy asociujú aj s čiernymi bridlicami. Turbiditné prúdy prinášajú z šelfu pri silných búrkach alebo zemetraseniach rôznorodý materiál – piesok, silt, íl ale aj štrk. Všetok tento siliciklastický materiál môže tvoriť droby. Droby sa usadzujú vo vzdialenejších častiach turbiditných vejárov, často v nich pozorovať gradačné zvrstvenie, ojedinele aj schránky plytkovodných organizmov, ktoré turbiditný prúd strhol z okraja šelfu[5].
Droby sú časté v oblastiach vulkanických oblúkov, alebo území kde zvetrávajú bázické vulkanity. Časté sú na aktívnych kontinentálnych okrajoch (predoblúkové, vnútrooblúkové aj zaoblúkové panvy). Zvetrávaním bázických hornín vznikajú horniny s prevahou ílov, takéto droby potom obsahujú iba nepatrnú prímes kremeňa[6].
Na Slovensku sú časté v karbónskych horninách gemerika, veporika aj hronika[5]. Bežné sú tiež v paleogénnych sedimentoch flyšového pásma.
V Česku sú známe z proterozoických sedimentov barrandienu alebo na Morave a Sliezsku z hornín spodného karbónu tzv. kulmskej fácie. Známe sú i z Alpskej Grauwackenzone[5].
Rozšírené sú napr. aj vo Walese a na juhu Škótska, v Longfordskom masíve v Írsku a Lake District v Anglicku.