Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Pre Tomáša Akvinského je dobro to, čo treba konať.
Arno Anzenbacher popisuje dobro ako apriórny objekt praktického rozumu.
Aristoteles hovorí, že dobro je agathon – to, čo je primerané veci, čo je prirodzené, čo završuje a zdokonaľuje vec. Dobro je skutočnosť; v tom, čo je v počiatkoch, čo je prvé, niet zla.
Teistickonáboženská etika tvrdí, že dobro je vyjadrenie božej vôle alebo rozumu.
Nicolai Hartmann: Dobro je základná mravná hodnota, ktorá môže nadobúdať rôzne formy podľa toho, ako sa definuje jej vzťah k ostatným základným mravným hodnotám; za také hodnoty pokladá vznešenosť, plnosť a čistotu. Vznešené interpretuje dobro veľkodušne a veľkoryso ako to, čo je vysoké a ideálne. Plnosť zasa interpretuje dobro v zmysle čo možno najrozmanitejšej a všestrannej účasti na hodnote. Čistote ide o to, aby sa prosto a presne zamerala na dobro ako jediné, čo treba. Z týchto rôznych interpretácií dobra vyplývajú rôzne typy étosu a morálky.
Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.
Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.
Immanuel Kant hovorí, že dobro je to, čo je v súlade s príkazmi mravného zákona, ktorý je v každej rozumnej bytosti a ktorý nezávisí od podmienok ľudského života (kategorický imperatív).
Lao-c’ napísal:
Podľa Friedricha Nietzscheho je dobro všetko, čo utvrdzuje vedomie moci, želanie moci a samu moc človeka.
Plotinos povedal: Dobro je Boh.
Milan Rúfus tvrdí, že za dobro sa musí bojovať, zatiaľ čo zlo sa deje samospádom.
Pre synkriticizmus je dobro to, čo uspokojuje naše potreby a nikomu (ani nám ani druhým) neškodí. Dobré je všetko, čo uspokojuje naše potreby a neškodí (najmä druhým). Na strane dobra je menej automatizmu než na strane zla.
Dobro je trvanie v neškodných spôsoboch bytia alebo otváranie neškodných spôsoboch bytia. Príkladmi trvania neškodným spôsobom je:
Christian Wolff označuje dobro ako to, čo zdokonaľuje náš stav; najvyššie dobro je nerušený pokrok k dokonalosti.