Cirus (po latinsky cirrus, Ci) alebo riasa je oblak s vysokou hladinou a je najčastejším oblakom tejto hladiny. Vzniká v oblastiach veľmi nízkych teplôt −40 °C až −50 °C. Pozostáva výlučne z ľadových kryštálikov veľkosti až do 0,05 mm. Keď sú kryštáliky dosť veľké na to, aby mohli padať, niekedy prúdia nadol a dostanú sa do vetra fúkajúceho z rozličných smerov. Tým sa oblak roztiahne do dlhých chvostov (cirrus uncinus). Môže mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. Za denného svetla je biely a tenký, neprináša zrážky. Môžeme cezeň vidieť Slnko aj Mesiac.
Tieto oblaky bývajú predzvesťou silnejšieho prízemného vetra. Tvoria sa aj po búrke ako zvyšok vrcholu oblaku kumulonimbus. Sú pozostatkom po nákovovom vrchole búrkového oblaku, ktorý od zvyšku mraku oddelil silný vietor vo veľkých výškach. Cirus však najčastejšie vzniká stúpaním stabilného vzduchu pozdĺž atmosférického frontu. Ako vzduch stúpa, s kondenzovaním čoraz väčšieho množstva vlhkosti vznikajú rozličné typy oblakov. Cirus vzniká až nakoniec a predstavuje posledné zvyšky vodných pár. Vzduch nad ním je mimoriadne suchý. Hoci cirus vzniká ako posledný, je prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu, zvlášť, ak postupne hustne. Dlhotrvajúce tenké a riedke ciry však naopak naznačujú pretrvávanie pekného počasia.
Cirus vzniká aj pri rýchlych pohyboch vzduchových hmôt nad vysokými pohoriami. Zaujímavosťou tohto oblaku je to, že sa bežne vyskytuje aj v atmosférach iných planét, napríklad v atmosfére Marsa alebo Neptúna.
Cirom sa podobajú nočné svietiace oblaky, ktoré však v skutočnosti vznikajú v oveľa väčších výškach ako ciry.
