Beluj | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 410 m n. m. |
Súradnice | 48°21′11″S 18°53′24″V / 48,353056°S 18,890000°V |
Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 143 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 6,27 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1290 |
Starosta | Monika Zlesíková[3] (nezávislá) |
PSČ | 969 01 (pošta Banská Štiavnica 1) |
ŠÚJ | 516678 |
EČV (do r. 2022) | BS |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Beluj 43 969 01 Banska Štiavnica 1 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 699 51 00 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: Beluj.OcU.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Beluj je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.
Leží južne od vrchu Sitno na ceste č. 5241 medzi obcami Prenčov a Baďan (časť Klastava).
Obcou preteká Dedinský potok, ktorý sa vlieva do Belujského potoka.
K obci je pričlenený majer Široká lúka.
Prvá písomná zmienka o obci je zo dňa 6.júla 1290, písomnosť pochádza z ostrihomskej kapituly a dokladá predaj polovice dediny za 300 hrivien striebra istému mešťanovi zo Štiavnice.
Obec patrila hradnému panstvu Čabraď, neskôr panstvu Sitno.
Obec zohrala dôležitú úlohu v zásobovaní a podporovaní odbojového hnutia najmä skupiny Sitno po potlačení SNP aj počas oslobodzovacích bojov na jar roku 1945.
V obci sa nachádza obecný úrad, predajňa potravín Jednota. V obci je zavedený vysokorýchlostný internet a v okolí obecného úradu je bezplatná WiFi zóna.
Obyvatelia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a povozníctvom. V obci bolo rozvinuté tiež ovocinárstvo.
Na prelome 19. a 20. storočia obec prevádzkovala tehelňu. Z tehál vyrobených v tejto tehelni sú postavené budovy baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, strieborná huta a iné stavby z tohto obdobia.
Obec bola v 17. až 19. storočí známa ako stredisko hrnčiarskej výroby, o výrobky tunajších hrnčiarov bol veľký záujem a rozvážali sa do ďalekého okolia.
V druhej polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v miestnom JRD a podnikoch v Banskej Štiavnici.
V súčasnosti je v obci veľká miera nezamestnanosti a obyvatelia sú nútení dochádzať za prácou do iných miest a regiónov.