Poloha
Mesto má rozlohu 758,93 km². Najvyšší bod je položený 57 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.[1]
Dejiny
V staroveku sa Arles nazývalo Arelas alebo Arelate. Mesto založili Galovia v mieste ligúrskeho sídla Theline. Gaius Iulius Caesar ho v roku 46 pred Kr. povýšil na rímsku vojenskú kolóniu Colonia Julia Paterna Arelate Sextanorum. Mesto skoro získalo veľký význam a súťažilo s Marseille o prestíž v obchode. Najviac sa mesto rozvíjalo za cisára Konštantína, ktorý Arles zväčšil a skrášlil a do mena pridal Constantina. Od roku 395 sa stal hlavným mestom Galie. V roku 402 potom bola Praefectura Galliarum, najvyšší úrad Západorímskej ríše, presunutá z Trieru do Arles.
V 3. storočí sa Arles stalo sídlom biskupa, v roku 400 arcibiskupa. Ako významné obchodné centrum bolo miesto niekoľkokrát dobyté a zničené Vizigótmi a Saracénmi. Od roku 536 patrilo mesto Franskej ríši, od roku 879 bolo Arles hlavným mestom Kráľovstva Burgundského.
Pamiatky a múzea
Rímske pamiatky
- amfiteáter
- rímske divadlo
- Alyscamps – rímsky cintorín so sarkofágmi
- rímske kúpele
Stredoveké a novoveké pamiatky
- kostol Notre-Dame-de-la-Major
- katedrála Saint Trophime z 12. storočia v provensalskom románskom štýle
- kláštor Saint-Trophime
- kostol Saint Honorat z 12. storočia
- arcibiskupský palác s fasádou z roku 1786
- kaplnka Saint Anne
- kostol Saint-Blaise
Múzeá
- Musée d’Arles et de la Provence Antique – archeologické múzeum
- Museon Arlaten – etnografické múzeum založené Frederikom Mistralom
- Musée Réattu – múzeum výtvarných umení
- Musée de la Camargue
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov je 52 979 obyvateľov (2009)[2].
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov.
O rovnomennom obvode pozri Arles (obvod).
Francúzsko
