2. Elipsoid
3. Lokálny zvislý smer
4. Kontinent
5. Geoid
Geoid je fyzikálny model povrchu Zeme pri strednej hladine svetových oceánov. Je definovaný ako ekvipotenciálna plocha voči gravitácii, t. j. plocha s rovnakou úrovňou gravitačného potenciálu, na ktorý je vektor tiažového zrýchlenia kolmý.
Geoid, ako matematické teleso aproximujúce zemský povrch, pochádza z roku 1871 z dielne francúzskeho vedca Listinga. V priebehu času dospeli vedci k trom základným definíciám geoidu:
- definícia geografická – geoid je teleso, ktorého atmosféra oddeľuje od strednej pokojovej hladiny morí a oceánov
- definícia geofyzikálna – geoid je tvorený ekvipotenciálnou plochou, ktorá sa čo najviac približuje strednej pokojovej hladine morí a oceánov
- definícia geodetická – geoid je tvorený ekvipotenciálnou plochou, ktorá sa čo najviac približuje strednej pokojovej hladine morí a oceánov a zároveň prechádza daným nulovým bodom
Geoid určuje na zemskom povrchu nadmorskú výšku v danom výškovom systéme.
Geoid sa voči referenčnému zemskému elipsoidu môže líšiť až o ± 100 m.
Na opis geoidu sa často používa jeho sférická harmonická reprezentácia. Najlepšia súčasná sada koeficientov pre túto reprezentáciu je EGM08 (Earth Gravity Model 2008), zostavený na základe medzinárodného projektu pod vedením NASA (The National Aeronautics and Space Administration).
