Bara | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | Veľká Bara – 180, Malá Bara – 144 m n. m. |
Súradnice | 48°25′30″S 21°43′01″V / 48,425000°S 21,716944°V |
Rozloha | 6,25 km² (625 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 271 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 43,36 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1296 |
Starosta | Ľudovít Sütő[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 076 32 (pošta Borša) |
ŠÚJ | 528129 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bara 7 076 32 Borša |
E-mailová adresa | obecbara@kid.sk |
Telefón | 679 22 43 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: obecbara.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bara (maď. Bári) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Malej a Veľkej Bary.
Obec Bara sa nachádza v Potiskej nížine 29 km západne od Kráľovského Chlmca, 5 km od obce Borša a 27 km od okresného mesta Trebišov.
Z východnej strany sa rozprestierajú lesy Hatfa, z južnej strany obec Borša, zo severnej strany vinice Malej Tŕne a západnú časť tvoria vinice a kopec Piliš (264 m).[4]
Malá Bara (maď. Kisbári) obec doložená v roku 1296 ako Bary, z roku 1416 ako Kysbary, z roku 1808 ako Malá Bara, maďarsky Kisbári. Bola majetkom zemanov a často menila zemepánov. V roku 1557 mala 1,5 porty, v roku 1715 mala 2 obývané a 6 opustených domácnosti, v 19. – 20. storočí grófka Vayová. V roku 1787 mala obec 17 domov a 99 obyvateľov, v roku 1828 mala 34 domov a 281 obyvateľov. V minulosti poľnohospodárska a vinohradnícka obec. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku. Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 20 katolíkov, 185 kalvínov a 19 židov [5]
Veľká Bara (maď. Nagy Bári) obec sa spomína od roku 1416 ako Nagbary, z roku 1808 ako Veľká Bara, maďarsky Nagbári. Založili ju na zákupnom práve v chotári obce Malá Bara. Patrila Lónyayovcom a iným, v 18. storočí Aspremontovcom a Kazinczyovcom. V roku 1557 mala 3,5 porty, v roku 1715 mala 11 opustených a 12 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 41 domov a 221 obyvateľov, v roku 1828 mala 37 domov a 281 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, do 18. storočia vinohradníctvom. V roku 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku.[6] Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 6 rímskokatolíkov, 10 gréckokatolíkov, 208 kalvínov a 19 židov [5]
Písomné doklady o vinohradoch sú od 15. storočia.[7]
Podľa Heraldického registra[8] má obec tieto symboly prijaté 6. mája 2000. Na erbe je vinohradnícky motív podľa odtlačku pečatidla zo 17. storočia doplnený o motív vinohradníckeho nožíka z pečatidla z roku 1867.
V zelenom štíte strieborná šikmá, sklonená, dvojlistá ratolesť viniča so zlatým strapcom hrozna, vľavo hore strieborný obrátený vinohradnícky nôž so zlatou rúčkou.
Vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, bieleho, zeleného v pomere 3 : 1 : 1 : 1 : 3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 336 obyvateľov. Slovenskej národnosti bolo 28,57% obyvateľov, maďarskej 69,94% a rómskej 1,19%. Mužov bolo 157 a žien 179.