Móžoš slědujuce pólěpšyś:
Namakaj a dodaj
žrědła , kótarež tekst wobkšuśe
Rozšyŕ
zarodk do nastawka
Pśinjas stil nastawka z normami
dolnoserbskeje literarneje rěče pśezjadne
Jolic sy jaden z mjenjowanych njedostatkow skorigował(a), wótpóraj pšosym wótpowědny parameter pśedłogi ((
Pśeźěłuj )). Podrobnosći namakaš w
dokumentaciji .
Awstrisko-Hungorska
zakładne daty:
mě swójske
Österreich-Ungarn (nim.) , Osztrák–Magyar Monarchia(hung.)
stolica
Wien a Budapešt
płoń
677 000
wobydlaŕstwo
52 800 000 (1900)
gustosć zasedlenja
79
pjenjeze:
awstrisko-hungorska kurona
oficielna rěc:
łatyński, nimski a hungorski
narodna hymna:
Gott erhalte Franz den Kaiser
kórta:
Awstrisko-Hungorska (nimski Österreich-Ungarn , hungorski Osztrák–Magyar Monarchia , česki Rakousko-Uhersko ) jo była historiski kraj w Europje .
Awstrisko-Hungorska jo wobstojała wót 21 decembera 1867 do oktobera 1918 .
Dwaźasća awstrisko-hungorskich korunow Franz Josef I , wokoło 1885, kejžor Awstrisko-Hungorskeje
Karte Europas im Jahre 1914 am Vorabend des Ersten Weltkrieges (Österreich-Ungarn hervorgehoben)
Karte Österreich-Ungarns
Wobydlaŕstwo Awstrisko-Hungorskeje
Nimcow a Awstriske
24%
Hungorske
20%
Česke
13%
Pólske
10%
Ruske
8%
Rumuńske
6%
Chorwatske a Sławjońske
5%
Morawske (Słowakske)
4%
Serbiske
4%
Słowjeńske
3%
Italske
3%
Pśedlitańska (Cisleithanien)
1. Čechy (Böhmen)
2. Bukowina
3. Korutańska (Kärnten)
4. Kranjska (Krain)
5. Dalmaciska (Dalmatien)
6. Galiciska (Galizien) a Wolyńska (Lodomerien)
7. Gorica (Görz) a Gradisca; Trst (Triest) a Istra (Istrien)
8. Awstriska pód Ennsom (Österreich unter der Enns)
9. Morawa (Mähren)
10. Solnogrod (Salzburg)
11. Awstriska Šlazyńska (Österreichisch Schlesien)
12. Štyrska (Steiermark)
13. Tirolska (Tirol)
14. Awstriska nad Ennsom (Österreich ob der Enns)
15. Pśezka Arlbergska (Vorarlberg)
Zalitańska (Transleithanien)
16. Hungorska (ze Wojwodina a Sedymgrodska (Siebenbürgen) )
17. Chorwatska a Sławjońska